Náhle zmeny nálady!

Už rok a pol ma prepadávajú náhle zmeny nálady, plaču, pričom som vždy patrila k ľuďom ,ktorí sú citliví, ale nepreukazovali to navonok a týka sa to môjho bývalého partnera. chodili sme spolu pred niekoľkými rokmi, ale opäť sme sa dali dokopy pred rokom a pol, no jeho zámer bol iný, zatiaľ čo ja som chcela vzťah, jemu stačil menej zodpovedný prístup. Mala som z neho pocit podľa toho ako sa správal, čo písal, hovoril, že to aj u neho prerástlo do hlbšieho citu, no všetko mi negoval. žiarlil a vymýšľal si rôzne story ohľadom mňa a môjho života, ktoré sám po dlhšej dobe potvrdil, že im neverí, chcel mi len ublížiť. Vyčítal častejšie, že mám v porovnaní s ním ľahší život, zatiaľ čo on musí drať v živote, aby dosiahol niečo, že som z dobrej rodiny, už len nájsť si dobrú partiu a budem sa mať ako pochádza z rodiny, kde ho mama opustila, keď bol malý a staral sa o neho len otec a obaja jeho rodičia veľmi často striedali partnerov, takže dobré veci doma nevidel a značne ho to poznačilo, lebo vedie aj svoj život takýmto spôsobom. ostali sme v kontakte, pretože som to nechcela ukončiť úplným vymazaním, záleží mi na ňom. Ak je doma,(pracuje v zahraničí) kontaktuje ma, neraz mi mútil hlavu rečami typu keby ma stretol neskôr, teraz to nevie odceniť, nepozná typ ženy ako ja, viem, že ma má rád, ale teraz keď mám nový vzťah, kontaktuje ma častejšie a vypytuje sa na nového partnera, prejavuje svoje názory typu, že sa k sebe nehodíme a dokonca so 100% tnou istotou mi do očí povedal, že nevie prečo som s ním, ale vie, že nie som šťastná. A s poľutovaním musím konštatovať, že má pravdu. (ani neviem prečo som zvolila tento druh riešenia problému ´,ale objektívny názor nezainteresovaného by ma možno posunul myšlienkami ďalej, ako sa zbaviť týchto nálad, čakať ako puberťák na to, že si vstúpi do svedomia a zmení sa, by bolo naivné a naivným je aj to, že tu vlastne asi píšem, so všetkou slušnosťou voči ostatným.

Komentáře uživatelů ...

8. 10. 2011 1:14:53

V prvom rade by som chcel podotknúť že v situácii v ktorej sa nachádzate nieje bezvýchodisková. Ako ste spomínali v úvode problému Váš bývali partner pochádzal z nestálej rodiny ktorá si nežila zrovna podľa bežného štandardu rodiny ako jednotky. Na jednoznačnú odpoveď vo forme "rady" ste poskytli málo informácií o vzťahu ktorý ste viedli. Fakt že si o vás vymýšľal nepravdivé "story" svedčí o častom klamaní v detstve o skutočnostiach rodiny a to vzťahu rodičov z inými partnermi.Vieme si predstaviť predsa že malého chlapca stretne vyzvedačská suseda a spustí kadenciu otázok. Určite Vám tie klamstvá pripadali detské a mali veľké nezrovnalosti. Súhlasím s tím že mohol nastať fakt že u vášho bývalého partnera sa prejavili hlbšie city - no kedže ho podľa slov ktoré ste uviedli opustila tá najdôležitejšia žena a to matka,emočná zablokovanosť u jeho pretrváva naďalej - má podvedomí strach že o vás dôjde - nepriamo však robí skutky ktoré vyvolajú Váš odchod - následne je domnienke že nič zlého nespravil a myslí si že sa k nemu vrátite - "ako mamička k synčekovi" Preto tak urputne bojuje to ukončení vzťahu. V jeho očiach ste ho ranila - tak ako matka. Kedže ho vychovával iba otec nieje zbehlí vo emočnej sfére - neplatí to vo všetkých prípadoch. Predpokladám z daných informácií že bol vychovávaný vojenským spôsobom - " vysvetľuje jeho pojatie že to máte v živote také ľahké". Určite neobíja veľkým množstvom priateľov. Teraz k Vám, sama dobre viete že iba na kvalitnom sexe vzťah postavený nemôžete, predpokladám že bol vynikajúcim milencom - pôsobil sebaisto, silno a rozhodne a mali ste pri ňom pocit bezpečia, drsný ale citeľne jemní a pod. S velice kvalitným sexom nastupuje silná citová väzba hlavne z ženskej strany - sami dobre viete že muž čo Vás vie uspokojiť sa ťažko hľadá. Plačete najskôr z pocitu manipulovania a vkladania iných osobných názorov na Váš momentálny vzťah bývalí partner - emoční nátlak na Vás " viem že nie si šťastná ". Mali by ste sa zamyslieť nad tým či je vhodné pre vaše zdravie,si naďalej nahovárať a tajne dúfať že si prežijete románik s ním v podobe predstavy ktorú máte. Plač je hlavne prejavom silného psychického nátlaku z strany bývalého partnera, môžete si za to sama z dôvodu "zaleží mi na ňom" pretože ste nemali dostatok vnútornej sily na ukončenie vzťahu, tým ste nechali otvorenú zložku - cesta k manipulácií

8. 10. 2011 14:31:42

S tým syndrómom opusteného dieťaťa máte pravdu, aj ja som si týmto viackrát jeho správanie odôvodňovala. Pravdou je aj to, že nemá veľa priateľov, má veľa známych, ale všetci vieme aký je medzi nimi rozdiel, len priatelia podajú pomocnú ruku.... V živote si necháva pomáhať hlavne od žien, nezáleží na tom, že majú aj o 20 rokov viacej a malý záväzok. Párkrát si priznal, že je nepredvídateľný v emočných veciach a v budúcnosti by to chcel riešiť, no otázka je kedy príde pre neho tá ´budúcnosť´. Má manipilačné sklony, ktoré sa prejavili už aj vytváraním si predzvestí o mojom terajšom ´nešťastnom´vzťahu, prišlo mi to z jeho strany ako navádzanie, či sa podvolím a čo spravím, či sa jeho slová potvrdia. Nechce partnerku, ktorá by ho kontrolovala, hoci sám to robí, možno si to ani neuvedomuje, ale nechce ani do budúcna partnerku, ktorá mu bude zahýbať, nuž sám sa bojí toho, že by nedokázal byť verný, tým, že nezažil život v usporiadanej rodine, neverí tomu, že by takúto rodinu mohol mať, hoci viem, že po nej túži.(jeho brat je pre neho vzorom, pretože hoci je nevlastný, má podobný osud ako on, no odišiel v puberte z domu a dokázal si nájsť partnerku na škole, s ktorou je šťastne ženatý a majú veľmi dobré manželstvo, možno aj tým, že jeho manželka je psychiatrička). Je citlivý, príjemný ako ste opisovali v intímnejších záležitostiach, ale miestami príliš neosobný, čo žene, ktorá túži po viacej ako len fyzickému splynutiu prekáža a nedokáže dosiahnuť naplnenie. Nie som zmanipulovaná, viem mu čeliť, aj to robím, ale už to, že akonáhle ma kontaktuje,začínam nad tým viacej premýšľať, tak sa do toho zamotávam, on to vie, preto kontaktuje ,stačí minimálny počet správne použitých slov a človek, ktorý je citovo ešte veľmi blízko k človeku prejaví nádej, záujem... Chcela by som mu pomôcť, a chcela by som dosiahnúť výsledok, ktorý by bol pozitívny pre oboch, no ak sám nezačne premýšľať inak, nezmení svoj život. a ani nechce zrejme. otázka je aj či by sa dokázal ešte vplyvom životných udalostí ( a tých prežil ozaj veľa a veľmi negatívnych, hlavne v detstve) zmeniť, tak aby si vstúpil do svedomia a začal hľadieť na život inak . Snažím sa asi pochopiť jeho správanie na základe čoho by som mu chcela podať pomocnú ruku, no sama sa týmto spôsobom zamotávam citovo, je to ako labyrint.