Mám traumu?
Dobrý deň.
Prosím mohli by ste mi poradiť s mojim problémom? Mám 18 rokov a ešte nikdy som nemala žiadneho partnera. Nie že by som nemala nápadníkov o to pokoj ale vždy keď sa ku mne priblíži nejakí chalan tak strašné znervózniem, a vidím jak na mne hľadajú chybu .Najskôr som si myslela že som asi iba hanblivá a náročná. keď som mala 12 tak sa mi jeden chalan páčil a to bolo všetko a teraz sa mi nikto nepáči. ALE keď som po určitom čase zistila že sa mi strašné HNUSIA a najradšej by som to plemeno mužov zničila. Napríklad s mojimi spolužiakmi(chalanmi) som sa začala baviť až po 3.rokoch a keď sa ku mne akýkoľvek chalan priblíži je mi zle. Lepšie povedané je že mužov beriem ako opačne plemeno kt. nemám rada. NEVIEM prečo? Nemôžem mat traumu z domu? Môj otec je dobrý človek ale keď sa naštve tak kričí a je až agresívny a nebolo to raz čo mame šľahol facku skratka je niekedy dosť agresívny a viackrát ju podviedol, nadáva jej kritizuje ju za jej postavu a pritom ju nemá až tak silnú ako robí skratka neviem? Píšem len preto že už ma nebavia tie humorné narážky že keď nikoho nemám a nikto sa mi nepáči že čí som lesbička pričom dobre viem že nie som . SOM NORMALNA? DAKUJEM
Jinak Vás chci uklidnit, že i tak máte na lásku určitě ještě dost času. Hodně mladých lidí si první partnery nachází ještě dlouho po 20-cítce. Svědčí to naopak o jejich vyzrálosti. Takže si směle obhajujte svůj postoj!