Problémy s rodičmi
Dobrý deň.
Moja mama ma vôbec nechápe. Mám 16 rokov, a pred 2 mesiacmi som sa rozišla s mojím bývalým priateľom, s ktorým som bola 10 mesiacov. Bola to moja prvá láska. Už vtedy mala moja mama problém s tým, že niekoho mám. Vkuse mi vravela ze mám len 16 rokov, že to nieje normálne mať chlapca v 16tich, že sa nemôžem na niekoho takto naviazať v takomto veku. Teraz nedávno som stretla jedného chlapca.
Zdá sa byť milý, spoznávame sa, chodíme spolu. Moja mama ma stým očividne problém, povedala mi, že si myslela že si dám s chlapcami na chvíľu pokoj po mojom bývalom, ale že očividne sa mýlila. Je to môj druhý chlapec v živote, niesom taká že by som mala každý týžden niekoho iného. Som rozumná, určite by som sa nevyspala po mesiaci s niekym koho ani dobre nepoznám, no moja mama to očividne nechápe a myslí si opak. Vykričala mi, že keď budem mať 18 rokov, možem si robiť čo chcem, a že nech nemienim do 18tich rokov začať so sexom a podobne. Ako fajn, niesom hlúpa že by som sa vyspala s niekým koho nepoznám (ako som už napísala), ale veď preboha, je to moje telo, nie jej, a áno, ja viem že má za mňa zodpovednosť atď, ale je to moje telo, a ja si sním môžem robiť čo chcem. A to ešte nerobím nič zlé, v blízkej budúcnosti nemienim mať sex ani nič podobné, proste je mi s tým človekom dobre, mám ho rada, tak prečo sním nemôžem byť? Mama ma vôbec nechápe, že vraj mám len 16 rokov, pričom niektoré dievčatá už v 14tich majú sex, a ja som rozumná a slušná.
Štve ma, že si o mne moja mama myslí niečo také, že by som urobila takú hlúposť že by som sa vyspala s niekym koho poriadne nepoznám. Kebyže som s niekym rok alebo tak, tak určite o tom uvažujem, lebo ho milujem,a určite tam je tá túžba, ale veď preboha, je to moja vec. Aj keď viem že sa o mňa mama bojí, ale je to môj život, a ona NIKDY ale NIKDY nieje rada keď ja som štastná. Niežeby bola rada, že je tu niekto kto ma ma rád a kvoli komu som štastná, ona sa na mńa ešte vykričí a považuje ma za hlúpe zasrané nerozumné decko, ktorým ja niesom. A taktiež niesom už jej malé 12ročné dievčatko. Už neviem čo mám robiť, naozaj ma to štve, chcem byť s človekom ktorého mám rada, bez toh aby s tým mala moja mama problém. Chcem aby bola stastná zomnou že som ja štastná, a spoznala ho a aby vedela že nieje žiadny grázel ktorý by mi ublížil alebo ma len využil. Čo mám robiť? Porozprávať sa s nou nedá, lebo keď začnem, aj tak to skončí hádkou, a ona si melie iba svoju pravdu.
PhDr.Burdova [Psycholog] Asi jste s maminkou narazily na nějakou její slabinu - ztrácí schopnost dohody a důvěry. Proto je teď i na Vás, abyste jí (jako už dospívající žena) taky pomohla. Systematicky zavádějte takto doma domluvu - vždy s věcnou diskusí nad variantami a vždy se zodpovědným dodržením domluveného. Uvidíte, že to maminka brzy zaregistruje a bude schopná se učit Vám postupně víc věřit.