Neviem ako ďalej
Hned ako sme sa zoznámili bolo to niečo zvláštne. On ma pritahoval aj ked nejavil o mna moc zaujem, ale napriek tomu sme si od zaciatku pisali, pisali sme si pol roka len a len o nas, ci budeme spolu a ci nie, mala som vtedy 15 a on 17. Nakoniec sme sa dali dokopy. Ten vztah bol uzasny. Naozaj by som ho obodovala 99%. cele dva roky boli v poriadku, a zrazu prisiel sek, neviem si to vysvetlit, potom som mala zdravotne problemy bola som v nemocnici a ani za mnou neprisiel, akoby mu nieco voslo do hlavy. zacal ma ignorovat a nakoniec sme sa rozisli.Nemohla som to nechat tak, ze sa mi nevenuje. Rozchod som znasala velmi tazko, nejedla som, nevedela som ako dalej, nevedela som sa odputat. medzicasom sme si stale pisali, aj on mne na Facebooku a nikdy to vlastne neskoncilo. aj sme sa stretli aj nam bolo skvelo ale stale mi hovoril ze je mlady a ze chce skusit inu povahu, ze to riskne a ak nenajde a najdem si ineho chalana bude to lutovat do konca zivota. riesil s nejakymi dievcatami vzdy som sa mu vyhrazala ze nedam mu sancu ak sa s nimy da dokopy napriek tomu to spravil. nakoniec to padlo a celkovo po roku a pol sme sa dali znova dokopy. Teraz sme spolu skoro pol roka a nie som stastna. prvy dovod, uz len to ze som mu dala neviem kolkatu sancu, boh vie ako vyzeram pred ludmi, neviem sa cez to preniest ze som sa nedrzala, a druha vec, za cely jeden mesiac mi slova lubim ta napisal 1x. Ide so mnou vonku aj vsetko fungujeme, ale ten chlad co mi z neho ide mi neda mysliet na ine ako na rozchod. Neviem tu situaciu riesit, neviem co mam spravit. lubim ho ale nie som stastna, a neviem ako by som niesla ten rozchod. Vadi mi na nom strasne vela veci ale neviem ci to mam risknut, mam 19 rokov a dost som za ten cas na neho naviazana.
Ked sme boli rozideni, dost som sa zmenila, chodila som vonku viac s kamaratmi, ale ked som bola sama, bolo to strasne, rozmyslala som ako sa asi citili ludia ktori spachali samovrazdu, ci boli tak zufali ako ja, neviem ci nemam nejaky problem zeby som mala ist k odbornikovi, alebo je to normalne ked clovek prechadza tazsim obdobim. kazdopadne som tym trochu poznacena dodnes, viac som sa stiahla nie som uz taka vyrecna uz si tak neverim... Je to normalne?
PhDr.Burdova [Psycholog] Ztráta milovaného člověka vždycky bolí. Jestli byste sama uvítala nějakou dobornou podporu, určitě se na psychologa obraťte. Jinak si myslím, že rozchod umíte zvládat dobře: zůstáváte aktivní, scházíte se s kamarády. Nebojte, že Vám takové těžké období něco vezme, spíš naopak, je to velká zkušenost. Uvidíte, jednou za to budete velice ráda, že tento vztah nevyšel. Proto bych se na Vašem místě s přítelem rozešla. K čemu Vám bude to trápení prodlužovat?