Sebadôvera

Zdravím,
mám problém, mám pocit že si vôbec neverím. Okrem spolužiakov v škole nemám iných kamarátov, s nikým nechodím von, a keď prídem zo školy, som iba s rodinou alebo sám. Mám 18 rokov a práve maturujem.Stále mám pocit že na mňa každý kašle. Keď som v škole takmer nikto sa so mnou nebaví, alebo sa len tak nepríde spýtať ako sa mám a podobne. Aj teraz na Silvestra ide každý niekam s kamarátmi, na chatu a podobne, ja zase nejdem nikam, a neskutočne ma to sere, viem sa kôli tomuto problému veľmi rozčúliť. Pritom sa velmi snažím, v škole druhým pomáham, vždy ked niekto potrebuje tak mu poradim alebo pomožem, vela vecí robím aj za iných ale neviem, mám pocit že si to vôbec nevážia, a že moja práca a pomoc je im ukradnutá. Aj ked som na facebooku nikto sa neozve ani nenapíše, vždy musím začať prvý ja. Závidím iným ked za nimi príde niekto a dobre sa spolu bavia, chcel by som to tak tiež. Dalej nemám ani frajerku, mnoho chalanov z triedy ju má, a chytajú ma strašné nervy ked si pomyslím že ja som zatial žiadnu nemal, je mi trápne ked sa bavian nap. o sexe a podobne, lebo ja som nič podobné nazažil. Mám pocit že v ničom niesom zapojený, nikto ma nikam so sebou nevolá, niektorý spolu po škole občas niekam idú no mna nikto nezavolá. Som z toho už neskutočne znechuený ....

Komentáře uživatelů ...

Bader

17. 12. 2011 20:34:44

Prepáčte, ale chyba nie je U NICH. Na NICH sa nehnevajte. Vy sa musíte zmeniť a zmeniť postoj k iným a k životu!!! Neseďte doma, zapojte sa do športu, spoločenských aktivít. Nevolajú vás na chatu? Neverím, že vás nezoberú ak sa spýtate sám či môžete ísť s nimi. Nie ste vyvrheľ, len ťažko nadväzujete a udržujete kontakty. Nevnucujte sa, ale spolunažívajte. Pozvite vy spolužiakov na zmrzku, do kina a pod. Nie sme všetci rovnaký, každý má svoj špecifický prejav. Zaujímajte sa o dianie okolo seba, vypočujte si sústredene názory, postrehy o ktorých sa iný bavia. Nie je zaujímavý ten čo veľa rozpráva, ale ten ktorý vie vypočuť so záujmom druhého. Ste určite niečim výnimočný a túto vlastnosť u seba rozvíjajte ďalej. A nakoniec je veľmi dôležité mať ľudí rád.

Simuska88

18. 12. 2011 14:40:40

Aj ja poznám takých ľudí, ktorí zažívajú presne toto isté.A áno,treba sa spýtať či nemôžeš ísť s nimi niekam..Mňa sa spýtali či možu ísť s nami a súhlasili sme :o) Ak chceš, môžeme pokecať :)

miro0020

18. 12. 2011 15:15:27

Neviem, nechcem sa vtierať, vždy si poviem: "Keby chceli tak ma zavolajú" alebo podobne. Nerád sa vnucujem, a už keď sa opýtam, tak je to vnucovanie, lebo čo mi potom majú povedať ? možno by povedali že môžem ísť, len neviem či by to aj naozaj chceli, a nepovedali to len tak, aby som sa neurazil. najradšej by som bol, keby to urobili len tak, bez toho že ja by som musel s niečím začínať, alebo sa vypytovať. Je to vždy tak, že ja musím so všetkým začať, niekoho sa opýtať, alebo niekomu napísať, vždy ja musím začať ako prvý, inak to nefunguje.

lily151

18. 12. 2011 18:37:34

Miro, no zrejme si si to na zaciatku nejako zle rozohral, ked ta nikam nevolaju, mozno posobis usadlo, alebo sa tvaris kyslo, predpokladaju, ze ist nehcces.Lenze pokial si im vyslovene nieco zleho nespravil, nemaju dovod ta tam nechciet. Ved nemusis ist hned na chatu zajdi s nimi len na vecer von a uvidis, ci maju chut ta oplut, alebo su v pohode s tvojou pritmnostou. Nemysli si, ze ja ta neviem pochopit, tiez som ta, ktora nie je v nicom zapojena. U mna to je skor preto, ze sa mi ani nechce, zavolaju ma ale nejdem, tym padom uz sa aj stava, ze ma ani nevolaju. Ak mam zaujem ist, tak sa tam votriem, zatial som si nevsimla, ze by mali nieco proti. Prines flasu chlastu a chipsy, hned budes oblubeny. Toto su jednoduche vztahy, o nic nejde, nie je to tvoj sef, ani ucitelia...nemaju ta ako "trestat" aj keby si nezapadol. A budes si zrejme musiet zvyknut na to, ze to takto bude...Pravdepodobne si tichy clovek, usluszny a dobry,lenze o takych je vzdy vseobecna mienka ze idu o 20.00 domov a lustia krizovku. A este k tomu pomahaniu - nacakaj, ze za pomoc ti budu vdacni, ludia su svine. Spomenu si akurat vtedy, ked budu mat dalsi problem, to je bohzial moja osobna skusenost, s dobrocinnostou som teda skoncila, maximalne u naj kamaratov,lebo v konecnom dosledku mi nikto vdaku neprejavil.

neviemakuprezyvku

20. 12. 2011 10:19:25

hlavne si uvedom to ze aj ked si mozno "nezapadol" na strednej , tak teraz maturujes, prides na vysku, alebo do zamestnania a tam budes mat vela novych moznosti na novu socialnu interakciu. a hlavne budes mat prilezitost zacat "znova" :)

miro0020

27. 12. 2011 13:46:21

Ja neviem, nechápem tomu stále. Aj teraz, sa snažím, aby som sa viacej skamarátil s jedným spolužiakom, tak mu zvyknem napísať, zaujímam sa, opýtam sa čo robil, ako sa má, a podobne, občas preňho niečo urobím čo treba do školy. Ale príde mi to tak, že jemu to je jedno, aj keď ma vidí prihláseného na chate, tak sám od seba nenapíše, vždy musím začať prvý ja, a aj keď si už píšeme veľmi sa nevypytuje, tak mi to príde také že on to má cele v pi*i.

lily151

28. 12. 2011 18:59:44

Miro,prosim ta, nerob inym veci do skoly, lebo to naozaj potom s prepacenim vyzeras ako taky zufalec a nikdy sa nedozvies, ci sa s tebou niekto bavi len preto, ze mu robis ulohy. To sa maximalne robi ked si do baby zabuchnuty.

miro0020

28. 12. 2011 20:39:08

Tak hej, priznávam vyzerá to všelijako, ale je to tak, že robíme si navzájom také protislužby. napr. keď sa robia zadania do školy, tak vždy ide o to že každý žiak to má skoro uplne rovnaké, a keď to mám ja skôr hotové ako on tak mu to proste pošlem, aby to nemusel robiť celé odznova keď ja to u mám hotové. Na druhej strane on, vždy keď je v škole autom tak sa ma spýta či stíham autobus, keď poviem že nie, tak ma hneď zobre a nič za to nechce. Stalo sa to velmi často a vždy to urobí sám od seba, nemusím sa prosiť. Len problém bude asi ten, že nemám iných kamarátov, a keď vidím že on sa chce baviť, tak všetko preto aby bolo super. Štve ma len to že niekedy si pripadám ako by som mu bol ukradnutý, a inokedy je to zase uplne fajn, super sa bavíme. No nechcem aby som mu začal liezť na nervy, tak niekedy váham či mu mám napísať alebo nie.

moravekova

30. 12. 2011 15:23:43

Mám priateľa, ktorý bol na tom presne ako ty. Ľudia ho ignorovali, nemal kamarátov. Vieš čím to bolo? Pretože bol a je výnimočný. Je iný ako ostatní. Aj on sa utiahol do seba, trápil sa kvôli tomu. Ale našla som si ho. Páčilo sa mi, že je iný, že nie je ako tá banda hlupákov, ktorej ide len o to, čo najviac sa naliať, čo najmenej si pamätať a pretiahnuť čo najviac báb. Aj keď ti to teraz ide na nervy, aj keď je ťažko čakať na taký zázrak, ale ver, že sa také veci stávajú. My sme spolu už 6 rokov a stále je tento môj "čudáčik - outsider" zmyslom môjho života.