Dobrý deň.
Mám 22 rokov a moja priateľka, s ktorou chodím bude mať čoskoro 18. Môj problém spočíva v tom že moja priateľka je veľmi obmedzovaná zo smeru svojej matky, načo doplácam najviac ja lebo sa trápim kvôli nej. Jej matka pracuje v školstve. Skoro všetko jej zakazuje. Cez týždeň nemôže chodiť von, stretávame sa iba ak ona doma povie že ide na korčule alebo si niečo vymyslí. Cez víkendy keď sme najviac spolu tak môže byť von len do 12 večera. Keď ju odprevadím domov a ja idem od nej tiež domov tak strašne trpím keď vidím mesto plné mladých ľudí a mladých párov ako chodia za ruky a neriešia problém s tým že kde pôjdu aby stihli dojsť domov do určitej hodiny. Keď raz povedala doma ráno že ide ku nám že preto ide aj tak skoro z domu tak sa matka na ňu vyziapala či sa nehanbí a tak.
Problém je v tom že priateľka vôbec nevie čo je to materinská láska a cit. Nepozná pohladenie od matky a objatie. Mama ju vkuse kontroluje a rozpráva sa s ňou iba so zvyšeným tónom pretože chodí z práce(mimochodom už o 12 naobed) nervózna domov kde potom iba leží a diriguje :/ Priateľka sa veľmi dobre učí,ma čisté jedničky, keď príde domov zo školy tak sa do večera učí a stále takto dookola len aby nemala inú známku ako dvojku,lebo vraví že mama by ju asi zabila potom ,,,Vonku chodíme iba cez víkend aj to musíme len hľadať stále nejaké riešenia aby sme mali kde byť,ešte že moji rodičia sú ohľaduplný a milý a sú radi ak ona príde k nám(No od jej rodičov by ste asi ťažko niečo také čakali). Veľmi ma trápi ako sa k nej správa vlastná matka. NIKDY ju za nič nepochváli, neobíjme ju, nerozpráva sa s nou,dokonca doma sa varí len cez víkend,,cez týždeň sa musí priateľka postarať o seba aj o sestru aby mohli aspoň zjesť namastený rohlík(no problém nieje v tom žeby nato nemali, ale že mama nato kašle aby im urobila varený obed). Ona stále sa len učí,stará sa o seba a sestru, na diskotéku nemôže isť nikde ani na zábavu,aby sa zabavila a zabudla nato ako to má ťažké, bude mať 18 rokov no nevie tancovať, v živote nebola na diskotéke, bojí sa dokonca ísť na stužkovú kôli tomu že nevie tancovať ani nikde v živote nebola,,A mňa to najviac trápi kôli tomu ako sa k nej doma mama správa, trápi ma že ju nemôžem nikdy nikde zobrať(proste ako keby som mal priateľku no nikto ju nikdy nevidel),,ja som v živote niečo také nezažil a preto ja už neviem čo mám robiť,,, a ak sa s priateľkou rozprávame a ja začnem tému z tým žeby už mohla doma niečo vybaviť aby sa porozprávala s mamou že takto sa nedá dalej fungovať tak povie že to sa nedá.
A ja vtedy plačem,,skoro každý večer keď prídem od nej domov tak plačem ako to je že ju napr. nemôžem normalne verejne zobrať niekde napr. ku rodine ktorá ju chce spoznať, plačem preto že sa jej rodina nezaujíma nielen o mňa ale hlavne o vlastnú dcéru o jej pocity o to že nepozná lásku od mamy. Koľko krát ona mne sama povedala že nevládze lebo si pripadá ako vo väzení, ako keby bola doma zviazaná s reťazami. No najhoršie je že sa nemôže ani s vlastnou mamou porozprávať lebo sa na ňu vyvreští nech jej dá pokoj a hneď že či náhodou nemala v škole inú známku ako dvojku,,, Stále je to len o nejakých kompromisoch o čase mieste ako dlho tam budeme aby stihla sa na čas vrátiť domov aby sa na nu mama nevyvrestala a kazdý den jej nepripomínala že je neschopná. Je to ubijajúce ale ja ju veľmi ľúbim a nechcvem ju stratiť. Nehovoriac ešte o tom že jej mama sa ani nezaujíma o nás :/ .Prosím poradte čo robiť.Mne to pripadá ako keby z nej chcela mať nejaký ideál ktorý by dala do výstavnej skrine a mohla si s nim robiť čo chce.
Prosím poradťe ja sa nemám s kým o tom porozprávať a veľmi ma to ubíja, už som myslel že aj navštívim psychológa, pretože ja som nikdy neplakal ani na pohreboch a bol som citovo ako skala no s postupom času a okolnosti sa zo mna stáva citovo vyprahlý človek asi :/
Čo by ste nato povedali?? ,,lebo ja som takúto matku ešte nevidel,,, :/
Vy ste tú matku ale skutočne ešte nevidel!!!! Vaša otázka sa zmenila len v jednom fakte a to, že priateľka môže chodiť do 12tej von. A to by ste chceli, aby u Vás rovno prespala??? Svoju odpoveď nezmením! Informácie máte len zo strany priateľky a myslím si, že ak môže byť počas týždňa do pol noci von "na korčuliach", tak asi jej mama taká prísna nebude. Zároveň si myslím, že jej mama o Vašej existencii ani nevie. Takže pravda bude niekde uprostred. Mne to naozaj príde, že priateľka Vás doma utajuje.
Komentáře uživatelů ...
Peter, pred pol rokom ste pisali toto iste...mam teda za to, ze sitaucia sa nepohla. Vztah matky a dcery je velmi zlozity, ja to poznam, sama mam s mamou obcas naozaj problem vyjst, castokrat mi vykrici vsemozne hluposti, nutne dodat, ze ja jej to potom oplacam rovnako. Jedna cast vasho problemu je, ze priatelka "nemoze nikam chodit" a "nemozete ju nikam zobrat". Mozno to zle chapem, ale ked moze cez vikendy byt vonku do polnoci, ako je to mozne?Navyse pod 18 byt doma do 12.00 je podla mna uplne racionalna poziadavka. To k vztahu vy-priatelka. Do vztahu priatelka-matka vy podla mna nemate co zasahovat. Nie je vas nic do toho, lebo neviete ako je to naozaj. Vidite len to zle, neuvazujete o pricinach. Vasa priatelka to zatial riesit nechce, takze to nechajte ako to je. Keby to zacala riesit bolo by to mozno este horsie. Mam pocit, ze vy to nesiete horsie nez ony dve. Cele to mate velmi jednostranne zamerane veci ako "jej mama vari len cez vikend", "nezaujima sa o nas ako o par" naozaj nie su nejako nezvycajne a hodne opovrhnutia. Skor mam pocit, ze vy to este cele akcentujete tymto pristupom. Vasa priatelka s tym zrejme nic robit nemoze, nema zmysel stale to s nou rozoberat a pozadovat riesenia. Jedine co vam zostava je to pretrpiet, kym vasa priatelka neodide z domu. Co sa da lahko zariadit-v 19 konci strednu, takze sup na intrak alebo do zamestnania. A bude po probleme. PS:Dufam, Peter, ze som vas velmi nedemotivovala, lenze nutne musim poznamenat, ze obcas by som o svojej mame hovorila rovnake veci, ked ma nastve. Hlavne na tej strednej, ked som este bola tiez to bolo vecne hadky o znamky, o to kedy idem von atd. Tiez priatelovi rozpravam o nej najma vtedy ked ma takto nastve, takze aj toto by ste mali zvazit. Moja mama nemala lahke detstvo a ja to beriem tak ako to je - obcas jej preskoci, potom je protivna. Ale vie byt aj neskonale dobra, urobila pre mna naozaj vela, bez nej by som bola dnes na tom ovela horsie.
Každý si myslí, že to je pritiahnuté za vlasy, ale v skutočnosti je to ešte horšie,,, nikto to nechápe, nikto nechápe ako to je, Ja to viem tiež lebo nepovažujem svoju priateľku za vymyšľavú, ale keď mi stále pri mne plače že už nevládze tak asi by si si to nevymýšľala,,,
A povedzte mi prosím ako mám fungovať ešte rok a pol pokiaľ neodíde z domu?? Viete aké to je keď ju nemôžem nikde zobrať von na diskotéku alebo zábavu alebo na krásny víkend na našu chatu do hôr??? Viete aké to je pre mňa???? Keď ideme von tak chodíme skoro ešte za vidna aby sme boli spolu čo najdlhšie ale nie vždy ja môžem takto skoro,ja mám tiež svoje povinnosti určité,,dosť že som kôli nej zahodil kariéru, ktorú som mal veľmi peknú pred sebou a neľutujem to a to len preto že ju Veľmi Ľúbim a žeby som mohol byť s ňou lebo inak by som nemohol vôbec..
Peter, vy nazoaj riesite len a len seba, co som si aj myslela. Co teda cakate, ze vam niekto poradi?Tu sa radit neda nic ine, nez vam uz poradene bolo v minulosti, alebo len pockat. A naozaj sa nehnevajte na mna, ale to sa tazko kvalifikuje ako zivotna tragedia a pokazeny zivot, ked vy nemozte brat 17 rocnu na diskoteky a chaty a chodit von po nociach. Pripadne z domu moze odist aj v 18 ak ju dokazete uzivit. Ale naozaj toto urcite je problem, ale tragedia mamutich romzerov ako to popisujete to nie je. A ano viem, ake to je nemoct ist na diskoteku a nechodit v noci von. Tiez som to nemohla robit do 20 ale uprimne vam poviem, ze ma to vobec nepoznacilo.
Tak potom prepáčte, asi som ja vyrastal v chybnej rodine a pred tým som mal chybné vzťahy. A to čo sa deje u nich je asi normálne všade vo svete. Tak potom aj dievčatá, ktoré vídať po zábavách sú asi 26 ročné prezlečené za 18 ročné,,Hmmm,,,
Peter, ale ja nehovorim, ze to co sa u nich deje je v poriadku. Ide o to, ze sa to deje a vy s tym nemozete nic robit. Takze jedina moznost je to pretrpiet, lebo to nema riesenie, uz aj ked som citaal tu staru diskusiu, kde ste to este podrobnejsie rozberali. Pochopte, ze ja sa nesnazim vas nejako urazat, ale len vam vysvetlit, ze to nie je zivotna tragedia. Neprijemnost a problem urcite, ale hladate to na nespravnom mieste. Zvyraznujete len to, ze nemozte s nou chodit vecer von. Mimochodom ma 17, nie 18 aspon tak pisete, to by som ja napr, moje decko von nepustala do noci, ta 12.00 je uplne v poriadku. Hlavny problem ale je to, ze vasa priatelka tymto zrejme bude poznacena, ale nie preto, ze sa nemohla v 17 zabavat na diskoteke. To je kozmeticka vada oproti tomu, ze bude citovo poznacena. A preto aj vy sa skor sustredte na jej pocity a snazte sa pomoct tam a nie riesit, kedy idete von a na aku diskoteku. Na tom vazne nezalezi pri takychto problemoch.
Ale to chodenie vonku pretrpím a nieje to to dôležité. Mne ide hlavne o ňu ako sa cíti a aké to má a keď vidí napr. u nás ako funguje rodina tak vidím na nej ako strašne sa cíti. A bojím sa hlavne toho aby ju to nepoznačilo, lebo už teraz avizuje že na matku zanevrie hneď po tom keď odíde z domu a že sa nebude chcieť ani vraciať domov,,,A ide mi o to ako sa cíti a ako sa trápi tým ako sa ku nej matka správa,,ja to dokážem z nej vyčítať aj tie pocity s ktorými sa mi nezverí,,no problém je že aj ja sa veľmi trápim a neviem ako by som jej mohol pomôcť.Po nociach nemôžem správať začínam trpieť náladovosťami a pocitmi hnevu a pritom sa sám nespoznávam ako sa citovo mením,,,Bojím sa toho čo bude no Veľmi ju Mulujem a nechcem ju stratiť a neviem ako jej pomôcť aby sa netrápila,,,
Pomozete jedine svojou podporou a tym, ze ju vypocujete, uz to je ale vela, ze ma vas a nie je na to sama. Pretoze tu, ak by sa situacia chcela riesit, musela by matka aj dcera k psychologovi. Ani mi nemusite odpisat, je mi jasne, ze matka tam nepojde, lebo si mysli, ze to co robi je normalne...bohuzial, jedine co sa da robit je cakat. Pripadne by vasa priatelka mohla navstevovat psychologa aj ked tazko povedat, ci sa na to citi. Skuste jej to navrhnut.
Skúšal som to navrhnúť, aby sme išli ku psychológovi obaja spoločne,,ale nechce o tom ani počuť. Ono vysvetľoval som jej aj že psychológ nieje psychiater a že veľa ľudí chodí s rôznymi malými aj veľkými problémami za psychológom,,no nepochodil som u nej,,,ja už neviem čo mám robiť a veľmi sa trápim práve kvôli nej,,,
Peter, skúste sa s priateľkou porozprávať ako si predstavuje ako by to malo za ideálnych podmienok fungovať. Kedy by mala mať večierku? Stále píšete, že nemôžete s ňou nikam ísť, predstaviť ju Vašej rodine, nemôžete na diskotéku. Ale čo potom robíte do pol noci von? Kde sa zdržiavate? Tu Vám psychológ nepomôže, tu by to chcelo dávku úprimnosti!
PhDr.Ondrejkova [Psycholog]