Psychicky na dne
Do predu sa ospravedlnujem , ze nebudem pisat z diakritikov, ale je mi tak zle, ze ledva pisem. Dakujem za pochopenie. Dovolte nech sa predstavím volám sa Marek a mam 28 rokov. Podstate ani neviem kde mam začat lebo je toho veľmi veľa. Keď som mal 2 - 3 roky bratranec ma znásilňoval. (do teraz o tom nikto nevie). V 15 tich rokoch som zistil , že som homosexuál. V 18 tich rokoch som sa prvý krát zaľúbil , bolo to nádherne , teda len pre mňa. Počas 1,5 roka čo sme boli spolu sme ani raz nemali obojstranný sex. Stále som partnera uspokojoval len ja. On mňa nikdy. Po čase som sa dozvedel , že cely čas ma podvádzal s iným. Po roku a pol mi dal kopačky cez sms. A to v nádherný dátum 24.12. o 17tej hodine. ( myslím to ironicky že nádherny deň.) Po tomto období nastal u mňa veľký smútok. Až taký , že som skončil na psychiatrii. Lekárka mi len predpísala antidepresiva a poslala domov.
Dlje mesiace som sa trapil, nechodil von , nejedel. Za 5 mesiacov som schudol 32 kg. Po case sa vaha upravila a pocit prazdnoty a nepokoja ustupil. No len docasne. Dlhych 9 rokov som nemal ziadneho partnera , nedokazal som lubit nedokazal som opatovat citenie. Po dlhej dobe som zacal mat problemy zo zakonom. nedokazal som doma vydrzat , tak som si zbalil veci a odisiel z domu prec do velkomesta , kde som si myslel , ze pridem na ine myslienky. Spachal som trestny cin , za ktory ma odsudili na 6 mesiacov. Po navrate z vykonu trestu, som bol nuteny zakotvit doma. Nemal som pracu ani peniaze. A vtedy nastal zlom v mojom zivote. Prisli este vacsie psychicke problemy. Pocas 2 rokov som bol 16x hospitalizovany na psychiatrii. Diagnostikovali mi depresiu tazkeho stupna , antisocialnu poruchu osobnosti , tazku poruchu osobnosti a zmiesanu poruchu osobnosti. Na moje prekvapenie po dlhych ukrutnych 10rokoch sa v mojom zivote objavil clovek ktory ma mal rad. Aspon som si to ja myslel v svojej hlave.Vsetko bolo nadherne.
Zacal som lubit po 10tich rokoch som opat vedel co je to mat cit , co je to niekoho lubit. Naplanovali sme si nadherny spolocny vikend. A vsetko bolo nadherne. Po par mesiacoch poznania som nedopatrenim porusil podmienku a musel som na par mesiacov opat do vazenia. Kedze nase zakony nepovoluju navstevy ludom z homosexualnou orientaciov aby ich navstivili ich partnery nedovolili to ani mne. Moj partner to nemohol zniest , ze ma nemohol vidiet ani pocut. A nezvladol to a nechal ma. Uplne ma to zlomilo. Teraz som doma. Ale som sam , prazdny , bez stipky nadeje. Je mi velmi smutno a nedokazem takto dalej zit. Ved toto nie je zivot to je nechutne zahranie osudu z clovekom. Momentalne nikto nevie ze mi je zle. Tvarim sa , ze je vsetko ok ale nie je to tak. Nemam sil dalej zit. Ved ja uz momentalne ani nezijem , ale prezivam. A mozno ani neprezivam , ale dozivam. Neviem , ci niekoho moj problem bude zaujimat. Len som vyjadril svoje pocity. Dakujem.
Váš príbeh sa naozaj ťažko číta a obdivujem, že napriek toľkým sklamaniam sa dokážete pred ostatnými ešte tváriť, že je všetko ok. Musí to riadne vyčerpávať, ale akosi to ešte zvládate, aj keď z posledných síl. Takže klobúk dole. Na druhej strane smútok, ktorý pociťujete Vám bráni, aby ste sa poobzerali, či nie je vo Vašom okolí ešte niekto, kto Vás má veľmi rád alebo Vám bráni aj v spoznávaní nových ľudí. Ja by som Vám odporúčala vyhľadať psychoterapeuta s ktorým by ste prešli možnosti aké máte, aké ciele by ste si mohli dať, kam ešte môžete ďalej smerovať. Určite toho nájdete dosť, ale chce to naozaj pozbierať ten zbytok energie ktorú máte a pokúsiť sa znova byť štastný, nie len to navonok hrať.
Komentáře uživatelů ...
Nemáte to ľahké. Prvý krok, že ste o sebe niečo povedal verejne je za vami. Spravil ste hlave dobre pre seba, že ste sem napísal. Vyriešiť váš problém tu sa nedá, to určite viete. Snáď len nejakú radu a povzbudenie. Do akej miery váš život ovplyvnili jednotlivé udalosti ťažko posúdiť ale čiastočne určite. Stratil ste dôveru voči ľuďom. Dosť si komlikujete život i správaním, ktoré spoločnosť neuznáva. Pokúste sa žiť tak aby ste sa vyhol stretu so zákonom. Určite zmente život. V prvom rade pochopte, že vy máte v rukách svoju budúcnosť!!! a ďalší život. Utrieďte si myšlienky a stanovte si čo by ste chcel dosiahnuť. Nové cieľe stačí i keď budú dva, ale čím viac tým pre vás lepšie. Napíšte si ich na výrazne papier a zaveste na miesto kde to pár krát denne uvidíte. ( kúpeľňa-zrkadlo, dvere a pod.) To preto, aby ste vedel čo! chcete a pripomínal si to a preto všetko spravil!!! Dajte sa na šport, nemyslím pri TV. Posilňujte,plávajte. Kúpte si psíka Nájdete nových kamarátov, rovesníkov. Nové názory. Majitelia psíkov ani nevedia ako sa stanú komunikatívnejší. Psík vám dá program, novú náplň dňa. Pri vychádzkach s ním stretnete veľa ľudí a verte budete viac komunikovať. Zmenou života s novým cieľom zmeníte veľa v sebe, ale i okolie vás bude inak brať. A môžno i stretnete to po čom túžite. Nebolo by na zahodenie nejaký kurz a rozšíriť svoje zručnosti a skúsenosti. Je toho veľa a vy viete čo by vám najviac sadlo. Držím vám palce a prajem pekné sviatky. Máte ideálny čas si stanoviť ciele a s Novým rokom ZAČAŤ:
Dobry vecer Marek. V prvom rade myslim, ze musite v sebe najst silu zit dalej, nie prezivat ci dozivat ako ste to nazvali. Inde tu motivaciu do zivota nehladajte, iba ako podporu, lebo o nu znova mozete prist( partner apod.) Zamerajte sa na budovanie svojho zivota, ktory nestoji len na vztahoch, aj ked je zrejme, ze kazdy tuzi byt v zivote milovany. Neupinajte sa na predosle neuspechy, ci kopance, ktore ste od ludi vo svojom okoli dostali. Nevyhovarajte sa na okolnosti, ktore Vas zasiahli. Uvedomte si moznosti, ktore Vam tie okolnosti priniesli a ktore ste vyuzili alebo naopak prehliadli. Verim Vam, ze prezivate zlozite obdobie, narocne na emocny ci psychicky stav, ale znova, je to len jedna etapa Vasho zivota, v ktorej sa prave nachadzate. Zalezi len od Vas, ci v nej chcete zotrvat, alebo sa presuniete do dalsej, stastnejsej. Vsetku silu, ktoru k tomu potrebujete, najdete v sebe. Ona tam je, len si viac doverujte a budte uprimnejsi k sebe samemu a svojmu okoliu.
Dakujem Vam za prispevky a aj za odpoved. Toho psika by som bral ,len je problem v tom ze ja byvam este s mamou a starkou. A tí o psikovy nechcu ani pocut. Doma ma mama nenavidi . Ma radsej sestru ako mna. NIkto ma nechce ani nikto o mna nezakopne.Kazdy na mna kasle.
Nelutujte sa, a nehovorte ze na Vas kazdy kasle, tym sa v tom len utvrdzujete a utapate sameho seba. Rodinu kam sa narodi si bohuzial nikto nevybera. Nenavidiet je silne slovo a este silnejsi cit, mozno si len k Vam nevie v momentalnej situacii najst cestu a trapi ju to ako Vasu matku a preto na Vas reaguje mozno miestami nevhodne.
Ak si psa nemozete dovolit, tak skuste ine zviera, kazde jedno dokaze vniest cloveku radost do zivota. Alebo mozete skusit zajst do utulku, tam rovnako budete moct travit cas so psikmi(hrat sa s nimi, vencit ich, cvicit atd.), ktori Vas budu lubit uz od prveho pohladenia.
PhDr.Ondrejkova [Psycholog]