Úzkosť-panika zo samoty a cestovania
Dobrý deň,
volám sa Róbert a mám 43 rokov. Rozmýšľam nad tým, že niekde robím asi chybu a mám riešiť svoje životné-zdravotné problémy inak ako doteraz. Mám úzkosť doslova až paniku, keď mám niekam odcestovať alebo ostať sám bývať-v byte, či ísť do práce. Bolo mi psychoterapeutom povedané, že nemám problém, ktorý mi spôsobuje úzkosť tlačiť pred sebou-vyhýbať sa mu, ale mám ísť priamo do tej situácie. áno, mal som problém, ísť do práce, predovšetkým keď som mal nastúpiť na popoludňajšiu či nočnú smenu. To sa učím postupne zvládať. Do práce chodím, aj do viac smennej prevádzky. Úzkosť pociťujem, no snažím sa ju zvládať.
Akonáhle mám však niekam odcestovať, alebo ostať niekde v byte sám bývať, chytá sa ma strašná panika, ovládne ma a neviem ju prekonať. Skúšal som už sám bývať aj niekam odcestovať, no dopadlo to vždy katastrofálne. Ostal som úplne paralizovaný, vo veľkom napätí, ktoré ani po určitej dobe neopadalo, z vnútra som sa celý chvel. Nedokázal som sa na nič sústrediť, z ničoho sa tešiť. Rozpadla sa mi aj kvôli tomu rodina-manželka mi povedala, že zle na ňu vplývam a už ďalej nevládze so mnou žiť. Liečim sa už tretí rok, bol som aj dobrovolne hospitalizovaný na otvorenom oddelení psychiatrickej kliniky. Navštevujem ambulantne psychiatra a chodím na skupinovú terapiu ku psychológovi. Užíval som už veľa antidepresív a anxiolitík. Teraz beriem Fevarin, Atarax a na spanie Calmaben.
Som na to sám, rodičia ma nechápu, myslia si, že keď som schopný ísť do práce, tak mi vlastne nič nieje. Bývalá manželka má už vlastnú rodinu. Teraz som na tom tak, že každý stres vo mne vyvoláva úzkosť a spomínané situácie nezvládnuteľnú paniku. Už nevládzem ďalej, chcel by som ešte normálne žiť a tešiť sa z maličkostí. Neviem, čo mám robiť. Čítal som o tom, že pri takýchto problémoch, ktoré mám ja pomáha hypnóza alebo metóda biofeedback. Pomôžte mi prosím. Róbert
PhDr.Ondrejkova [Psycholog]