Dobrý manžel a moja nespokjnosť

Dobrý deň,
pokúsim sa v skratke napísať, čo ma trápi. Mám výborného manžela, sme spolu 10rokov a stále ma veľmi miluje. Narodila sa nám pred 2rokmi dcérka a ono by vyzeralo, že je všetko krásne, ale mne sa zmenili priority. Chcela by som, aby bol manžel aktívny, aby si viac veril, aby bol sebaistejší a na túto tému sme sa samozrejme aj veľa krát rozprávali. Ono je to však v tom, že on je aký je a ja tým,že by som z neho chcela mať iného človeka mu iste aj ubližujem. Ano, voľakedy mi to nevadilo, ale teraz by som chcela aby bol na seba trošku náročnejší,aby mala naša dcérka vzor otca, ktorý je silný a stojí si za svojím. On je hrozne dobrý človek, miluje nás obe a je spokojný so životom aký je. Ja zase opačne by som chcela život lepší, plnohodnotnejší a niekedy mať aj po boku partnera, ktorý je silný.Sme spolu 10rokov a 9bývame v podnájme, ale zle sa nemáme, to nie. Tým chcem iba povedať, že si myslím, že pre úspešného muža je 9 rokov dosť na to, aby postavil dom... Vôbec neviem čo mám robiť. Zostať s manželom, či nechať slobodu jemu aj sebe a radšej sa rozísť aby sme mali obaja možnosť byť šťastnejší? Dakujem pekne za všetky rady, Jana

Komentáře uživatelů ...

lily151

28. 12. 2011 18:44:53

Teraz velmi nechapem, co vlastne chcete. Keby kazdy clovek dokazal po 9 rokoch byt vlastnikom domu, tak by to vyzeralo na Slovensku trocha inak. Vlastnikom bytu a nieto este domu sa stava clovek tak po 20-30 rokoch hypoteky(zalezi samozrejme od lokality), neviem teda na aky standard ste zvyknuta, ale vacsinovy je ten s tou mastnou hypotekou. Dalsia vec- preco by to mala byt vyhradne starostlivost muza?Zarobkovo cinny ste snad boli, alebo ste obaja, mate rovnaky podiel na tom, ze ste stale v podnajme. Skor mam pocit, ze ide o to stare zname "davaj pozor, co si zelas, lebo sa ti to moze splnit". Ak by vas manzel zrazu zacal robit nadcasy, nebol doma, staval svojpomocne dom a nevenoval sa vam, tak neviem ako by sa vasa spokojnost zmenila. Riesenie je podielat sa na tom spolocne,porozpravat sa, ze by bolo fajn ist do vlastneho. Ja si naozaj myslim, ze v dnesnej dobe toto uz davno nie je vyhradne muzska starost.

boby

28. 12. 2011 20:01:20

Hm.. myslím , že pani pisateľka jana 1 sa trocha zle , prípadne nekompletne vyjadrila. Ak to tak nie je a jej jedinou vidinou je vlastné bývanie, teda skôr dom a pod to by napísala , že manžel je silný, tak v tom prípade ma značne irituje!!! Lili151 , napísala si to úplne výstižne správne. Hádam si jana 1 nemyslíte, že "on" je ten povinný?! Vy ste dovtedy , pokiaľ sa vám narodilo dieťa robili čo? Čože sa vám tak zmenili priority? Preto , že ste teraz na materskej je manžel neistý, neverí si, je slabý? Vôbec to nechápem. Som muž, určite nie som "slabý" / merítko-nežijem v prenájme / , no tiež mi to nespadlo z neba. Nadrel som sa ako kôň, kým moja manželka sedela na riti a ľutovala ma aký chodím narobený, ako sa snažím, aký som dobrý...blá, blá. Dnes už to nie je až tak! "Veď sme to predsa nadobudli spolu, všetko je spoločné" / keby čosi/. Silno mi pripomínate moju manželku. Tiež nejako žijeme, ružové okuliare sú však preč! Bože môj zaslúžili by ste si nejakú primeranú príučku, aby ste sa dokázali pozrieť na veci z druhej strany , potom by vás hádam tieto úvahy neprepadali. Pre Lili151 - klobúk dolu, ste objektívna žena , triezvo uvažujúca. V mojich očiach robíte ženám dobré meno. Chvalabohu, že ste aj takéto, inak by som si mohol hľadať napr,... kamaráta ??? :-)

jana1

29. 12. 2011 22:23:06

Dakujem za vaše názory. Boby, možno som ako vaša manželka, ja neviem, tiež sa pýtam, prečo sa mi tak zmenili priority. A možno ani nezmenili. Kým sme nemali dcérku,väčšinu peňazí som zarobila ja,začala som podnikať a vlastne sme nikdy netrpeli tým, že nemáme, samozrejme že zarábal aj manžel. On mi bol oporou aj keď som začala podnikať,ale keď sa nám už dcérka mala narodiť, s prácou som po dohode s ním prestala a chcem sa venovať iba im dvom. S odstupom času si myslím, že moje priority sú rovnaké, ale keď som zarábala, vedela som si zabezpečiť čo som chcela. To čom ma vlastne trápi je v skratke: môj manžel je veľmi dobrý človek, ochotný, milujúci rodinu, ale tiež sa často sťažuje, že to nejde, že to nieje také jednoduché (globálne) a keď ho nepostrkujem, bol by v tom podnájme do dôchodku, je s tým spokojný, je spokojný keď sme zdravý. Viem, mala by som byť za to rada a neviem prečo nie som, prečo mi to nestačí, mám v sebe veľký zmätok.Ale určite viem, že chcem viac ako žiť v podnájme a od mala verím, že veci proste idú.Ze stačí začať a ostatné príde... aj keď veľa krát veľmi ťažkou robotou. Ešte boby, ja neberiem svojho manžela ako slabého preto, že bývame v podnájme, išli sme sem ako 23ročný s tým, že sa bude dať odkúpiť. Myslím si že nieje silný typ muža, pretože nieje priebojný, viac rieši, málo koná, nechce sa rozvýjať. Chcela by som dostudovať vysokú školu, on povie, že on to nepotrebuje, napríklad, ale mne to nezakazuje, to nie. Ďakujem ešte raz za vaše názory a rady

lily151

29. 12. 2011 23:49:33

Jana, toto ste uz lepsie napisali, uz chapem, co vas trapi. To povodne bolo napisane tak, ze ste vyzerali ako povrcha pipena, bez urazky. Mate pravdu, ze do konca zivota zit v podnajme je naozaj zla prespektiva, uz aj z toho hladiska, ze ja sama by som chcela detom nieco zanechat, takisto na dochodok sa treba zabezpecit, nie je to ako kedysi, ked si deti mohli dovolit podporit rodicov. Doba je tazka, zrejme vas manzel to neriesi, nechape. Je skutocne problem, ked sa stretnu takto odlisne osobnosti, mne by muz bez ambicii tiez vadil. Ja na vasom mieste by som este nelamala nad nim palicu. Sla by som sa zamestnat, ked dcerka uz bude moct ist do skolky, vysoku neviem, ci postihate popri malej, ale mozte sa pokusit, pripadne nejaku jednoduchsiu. Tymto by ste ziskali dva prijmy a snad aj manzel pochopi, ze kupit byt je viac nez vhodne. Ta hypotekaje sice vyssia ako najom, ale uz platite vlastne. Bud budete ta, co to bude cele iniciovat alebo skutocne manzela opustite, to ukaze cas. A teraz je to skor obratene-ako bobyho manzelka je vas manzel-sedi si v teplucku a nic ho netrapi...

boby

30. 12. 2011 10:37:49

No, tak z tohoto sa dá usudzovať niečo viac... Mne z toho vychádza , že ste ambiciózna / snáď zdravo/, ctižiadostivá, odvážna a cieľavedomá. V každom prípade ste sa stali matkou a napĺňať si nejaké materiálne predsavzatia, či túžby , bude pre vás dosť komplikované. Ešte mi z toho nie je jasné , či "podnájom" vo vašom podaní treba vnímať ako bývanie v byte prenajatom od fyzickej osoby, alebo klasický "nájomný" , napr. družstevný byt, ktorý ste doposiaľ neodkúpili. Takže v tom jasno nemám, lebo ak by to bola varianta č.2 , tak by som to ako problém nevidel. No skôr asi máte na mysli variantu č. 1, však ? Čo sa týka vzdelania a vašej ambície si týmto spôsobom zvyšovať kvalifikáciu , to by som hodnotil ako kladné, určite! No ak to druhá strana "sabotuje" , tak vznikne do istej miery intelektuálna priepasť , to aby bolo jasné. Ľudia, ktorí sú so všetkým spokojní, nič viac im k životu netreba , nechýba , nemajú sny a plány , nie sú príliš vhodní partneri to uznávam. Táto , povedal by som pasivita sa niekedy vie premietnuť aj v iných oblastiach manželského spolužitia a potom je to "zabiják". Asi by som to na vašom mieste urgentne riešil a nezaspal na vavrínoch, pretože samo sa to nezlepší. Samozrejme , najlepší je chlap do koča aj do voza, ale.... ja už som sa minul, takže :-( To bol vtip samozrejme , držte sa , želám vám úspech.

jana1

30. 12. 2011 22:19:55

Podnájom znamená, že keď sme sa spoznali, dal môj vtedy ešte priateľ žiadosť na mesto o nájomný byt od mesta s tým, že po rokoch sa pravdepodobne bude dať odkúpiť. 2roky po žiadosti nám prišiel papier, že sme v poradí. Lenže odkupovať za 30 rokov panelák, ktorý bol za rok postavený??! Obaja sa rozprávame o tom, že pôjdeme do domu. Jediný rozdiel je v tom, že ja to beriem ako normálnu reálnu vec a verím tomu a manžel ako scifi a jedniný dôsledok vyhrania lota. Musím ale Lily povedať, že manžel lenivý nieje čo sa práce týka. Pracuje často od rána aj do siedmej,ôsmej večera. Môžem sa sním o všetkom porozprávať, má správne názory, je to správny človek, ale ako ste Boby spomínali ´zabiják´, tak u nás je už dávno. Na sex nejak nieje,ani nebol a túžba sa po tých rokoch vytratila. Napíšem to tak v skratke. Svojho manžela milujem, mám v ňom oporu,absolútne bezpečie, ale nie je ambiciózny,nie je priebojný, sebavedomý a veľmi často si teraz uvedomujem aký je negatívny. Nič viac ako to, že má nás dvoch, sme zdraví, máme z čoho vyplatiť nájom,obliecť sa,najesť, nepotrebuje. Naozaj to stačí? Možno je to tak Lily, ako ste napísali, že som povrchna pipena a nevážim si to dobré, čo mám doma. Ja neviem, ale nemôžem kvôly tomu ani poriadne spávať. Posledné, čo by som chcela je ublížiť mu, to si absolútne nezaslúži, ale naopak nechcem ani ubližovať sebe a o našej princezničke ani nehovorím

jana1

30. 12. 2011 22:23:20

nevadí mi to, že som na materskej a nemám všetko ako som bola zvyknutá, ked som si na všetko zarobila. Vadí mi to, že manžel nemá ciele, nepotrebuje lepší život, nepotrebuje sa vzdelávať, napredovať. On je šťastný, keď sme šťastní my - jeho slová. Ja mám strach o budúcnosť

boby

30. 12. 2011 23:18:31

Situácia dostáva v mojich očiach nový rozmer, zajtra vám napíšem... začínam rozumieť a Lili151 určite tiež...

jana1

31. 12. 2011 22:00:37

K tomu podnájmu ešte poviem, že to, že by sa byt dal odkúpiť už pár rokov pravda nieje. Ono sa to zmenilo prakticky rok po tom, ako sme sa nasťahovali. Poviem ešte príklad z najbližšieho života. Dnes sme zobrali dcérku na Krahule posánkovať sa, keďže u nás vôbec nie je sneh (bol to môj nápad, vysvetlila som mu, že sa malá poteší,posánkuje, prejdeme sa v inom prostredí), ale bez problémov súhlasil. Vyzeralo to u nás tak, že ráno vstal, ja som už mala takmer všetko pripravené a prvé čo povedal ako veľmi ho bolí hlava, ešte by si pospal, kde sa tam malá vyspinká. Obliekol sa, odniesol veci do auta a pokračovalo to tým, že sú mu nohavice úzke a v iných mu bude zase teplo, ďalšie sú mu dlhé a akú vetrovku si má dať a podľa neho sa tam nebude dať kde sánkovať (nevie, pretože nikdy na vlekoch nebol), okuliare si dávať nebude, pretože mu budú zavadzať,kde malú prebalíme.... Keď sme odchádzali tak bola všetka moja radosť preč. Tešila som sa veľmi že pôjdeme, ale zdalo sa mi, akoby balím 2detičky a to druhé je ešte mrzuté, to väčšie. Ale deň bol nakoniek v pohode, Karolínka sa vybláznila a my sme tiež trošku vymrzli

lily151

1. 1. 2012 10:44:06

Jana, vo vas chyba nie je. Vas manzel je pohodlny, v tom zmysle, ze ma rad zauzivane poriadky, zmeny ho stresuju a desia. Ked sa muchce, tak sa mu nechce a hotovo, dalej to asi neriesi. Ste zrejme uplne odlisne povahy...co je aj najcastejsi dovod rozchodov, davja si uvedomia, ze su postupom casu niekde uplne inde nez partner. Ja vam viem tazko radit, urcite vam nebudem radit rozvod, lebo 10 rokov a dieta znamena vela. S cistym svedomim vam ale nemozem radit ani s nim zostat, lebo ja by som sa zblbla s takym chlapom. Mozno sa to da vydrzat zopar rokov, ale postupom casu, ktovie ako to budete vnimat, ked uz teraz vam to vadi az tak, ze mate pochybnosti o vztahu. Iste je, ze povahu nezmenite. mozte ho dokopat ku kupe bytu, tam je asi najmensi problem. Ale to ostatne...Manzel ma nizke naroky, co je z jednej strany fajn, lebo ho nic neznechuti do velkej miery, na druhej strane aspon snaha o nieco lepsie, vyssie je predsa prirodzena sucast ludskej povahy. Bol vzdy takyto?Nezazil nejake sklamania?

jana1

1. 1. 2012 20:51:25

Lily veľmi pekne ďakujem za názor a rady, boby mu samozrejme tiež. Áno, bol vždy taký, lenže mne to nevadilo, povedala by som, že mi to až vyhovovalo. Mám 31 a v živote som si veľmi veľa prežila, myslím hrozné detstvo, rozvod rodičov bolo to najmenšie, obťažovanie mamininým partnerom, v 19, po ukončení ekon.školy som šla do Anglicka študovať jazyk a zároven byť Au-pair a trošku si privyrobiť. Aj na tú cestu autobusom som si musela zarobiť, inak by som tam nešla. Moja sestra sa zastrelila v 19-tich rokoch.... Mám proste za sebou veľmi ťažký život a pred mojim teraz už manželom som mala aj zlého partnera. Týmto chcem iba vysvetliť, že on so svojou dobrou povahou, srdcom, dobrými rodičmi (teraz vidím že tiež spokojnými) mi prišiel ako zázrak. Lenže časom, najmä ako sa nám narodila dcérka mi to začína vadiť. Chcem proste od života viac. Nemyslím iba materiálne. Chcem sa vzdelávať, chcem pre našu dcérku to najlepšie, chcem zopár známych, s ktorými sa budeme navštevovať, nie iba jeho brata, hoci je to zlatý človek. On mi však vo vzdelávaní ani v ničom nebráni, ale pre neho to nieje ako hovorí. Tiež mám taký názor, a to nie som človek ktorý žije minulosťou, ale určite ma poznačila, že som sa so všetkým zmierila,odpustila a teraz chcem už iba napredovať. Myslím Lily, vlastne som si istá, že na sklamania nenarazil, je to proste v ňom. A ja som teraz zatúžila, aby bol môj manžel silnejší, nie iba pre mňa, ale najmä pre našu dcérku, aby v ňom mala dobrý príklad otca,muža. Pre mňa je napríklad dôležité aj to, že ja sa snažím stravovať zdravšie a k tomu vediem aj našu dcérku, už som začala aj znovu cvičiť, aj keď musím Karolínku brať so sebou, pretože veľkú pomoc v babičkách nemám. Manželova je už staršia a moja mamina nie je klasická babička, pre nu je to viac na obtiaž. Ale iné som chcela. Ja sa chcem cítiť dobre,zdravo, starať sa o seba. Manžel je veľmi pekný muž, ale narástlo mu už dávno brucho a jeho to vôbec neobťažuje, cvičiť by nešiel ani za nič, lebo ´nevládze, nemá čas, je tam veľa ľudí´ a podľa mňa je to škoda. Pretože potom ako som písala sa mu nechce ani v intímnom živote a celkovo je unavenejší. Samozrejme je mi jasné, že tam nepôjde o siedmej po robote, ale dni keď má viac voľna, prázdniny, dovolenku. Nemôžem sa ani nikoho opýtať na názor, pretože všetci vidia, že môj manžel je zlatý človek, obetavý, dobrý, ochotný každému pomôcť a že nás miluje. Veľa ľudí by bolo v živote šťastných mať takého milujúce muža a ja som predsa nespokojná. Dôvody som však napísala tu. Jeden deň si poviem, že som asi veľmi náročná na život a druhý deň, že môžem byť rada za to, čo mám doma. Asi som súca na psychologa:-). Ešte raz ďakujem za Váš názor a čas

boby

5. 1. 2012 0:59:57

Možno ste mali začať týmto posledným príspevkom. Všetko je teraz jasnejšie. Viete, keď máme tie základné veci, tak chceme niečo viac , ako vy. Ak by ste mali doma ožrana a darebáka, tak by ste si želali iba normálneho chlapa a pokoj, mohol by mať brucho aké chce. Vy však máte oveľa viac a vadia vám veci , ktoré by niekto považoval za banality a vás vyhlásil za nespokojnú . Ja osobne mám zato, že partnerom by malo počas vzťahu stále záležať na tom , aby boli pre toho druhého atraktívni, príťažliví, kreatívni... Som v manželstve 17 rokov,viem o čom hovorím. Netreba si za žiadnu cenu povedať "ja som ženatý- vydatá, nemám sa kvôli komu o seba starať". To je veľký chyba. Pasívny člove býva častejšie a viac unavený a určite sa naňho tiež viac lepia choroby a pod. K tomu pokles libida a neštastie je na svete. Nemyslím, že ste súca na psychológa, určite sa mnoho žien vo vašom príspevku našlo, iba to sem nenapísali. Nemáte katastrofálny problém, akých tu zopár je, no problém máte! Obávam sa , že sa z ním budete musieť vysporiadať sama, teda s manželom.

Kacenka [Porodní asistentka]

5. 1. 2012 15:26:54

Téme uzavřena !!!