33096  29. 12. 2011 20:02:32 - nenus

Áno či nie?

S priateľom spolu žijeme už skoro 5 rokov. Máme 23 rokov. Pred rokom a pol sme sa vážne pohádali kvôli jeho flirtu cez internet, ktorý sa nestal prvýkrát. Rozišla som sa s ním a on ma ešte v ten deň nahradil inou, keď sa opil a bozkával sa s ňou. O tom som sa však dozvedela až po pol roku. V ten večer som čakala, že za mnou príde, že bude odhodlaný ma získať späť. Prišiel až na druhý deň. Náš vzťah fungoval, akoby tam žiaden rozchod nebol, odpustila som mu jeho správanie, sľúbil, že už to viac neurobí. Vôbec ma nenapadlo, že by ma tak rýchlo dokázal vymeniť za inú. Ale postupom času som začala mať tušenie, že sa vtedy niečo stalo. Až kým som ho neprinútila mi povedať pravdu. Išlo to z neho ako " z chlpatej deky" .

Nechcel sa o tom baviť, nechcel na to spomínať. Veľmi ma to zranilo. Myslela som si, že už ho nikdy viac nechcem vidieť, že mu toto nikdy neodpustím. Plakal, vravel, že ma nechce stratiť, že ani nevie, prečo to tak riešil, že už by to nikdy nespravil. Dala som mu druhú šancu, aj keď moja dôvera k nemu klesla na samé dno. veľmi dlho mi trvalo, kým som ho s tým prestala trápiť, kým som o tom pred ním prestala hovoriť, kým som to prestala rozoberať. Videla som na ňom, že ho to ničí, a preto som si povedala, že s pokúsim dať nám šancu na pekný vzťah. On je veľmi dobrý a pozorný, vie byť ku mne nežný, vie mi byť oporou, môžeme sa spolu rozprávať o čomkoľvek, máme veľa spoločných zážitkov, stále sa rovnako ľúbime, v sexe to klape ako na začiatku. To, prečo Vás žiadam o radu je dôvod, že už už som si myslela, že je to za mnou, a zrazu ma opäť prepadli tie frustrujúce myšlienky, tá bolesť.

Každý vraví, že čas všetko vylieči, ale nie je to pravda. Viem o tom už vyše roka, a stále to bolí, akoby sa to stalo včera. nechcem ho s tým zaťažovať. Chcem sa s tým sama vyrovnať. Ale nech robím čokoľvek, zrazu príde chvíľa, kedy som z toho úplne na dne. Neviem, čo mám robiť. Viem, že ak by som ho opustila, puklo by mi srdce, a nikdy by som iného nemilovala tak silno, ako jeho. Ale mám ostať vo vzťahu, kde nedokážem zabudnúť na bolesť, ktorú mi spôsobil? Podarí sa mi vôbec raz myslieť na tú zradu bez zbytočných emócii?

PhDr.Ondrejkova   PhDr.Ondrejkova [Psycholog]
Nemám rada frázu: "chcem sa s tým sama vyrovnať", pretože ani ja a predpokladám, že ani Vy neviete "ako na to"... Alebo? Celou tou frázou ale ľudia väčšinou myslia "chcem na to zabudnúť". Jedno je ale úplne jasné, že tým, že o svojej bolesti nerozprávate a tvárite sa, že sa to vlastne ani nestalo, vôbec nedávate sebe šancu "sa s tým vyrovnať". Priznajte si, že Vás partner podviedol a je to sakra rana pod pás a dôvod na poriadny hnev a smútok. A máte právo mu to aj povedať a povedať mu, že je to hajzlovina najvyššieho stupňa a plus sa ešte vyhovárať na alkohol? Podkoplo to dôveru vo vzťahu, Vaše sebavedomie a bude to vždy vec, ktorú si raz za čas proste pripomeniete. Píšete ale, že s priateľom máte teraz dobrý vzťah, že sa veľmi snaží, je pozorný. Skúte teda viac dôverovať týmto signálom, že sa z danej veci poučil a že Vás má rád. A keď Vás to znova chytí, tak to partnerovi povedzte. Má právo vedieť čo sa s Vami deje a spôsobil to, tak nech si to pekne odtrpí s Vami a nech vidí, že nevera sa nedá odpustiť len jednoduchým slovom "je ti odpustené".

Komentáře uživatelů ...

Nevěra Žárlivost Strach a Fobie Panická porucha Partnerské vztahy