
Trpím kvôli svojej povahe a neviem si nájsť dievča
Zdravím,
viem že je Silvester a mal by som ho tráviť niekde vonku s kamarátmi ale kvôli chorobe nemôžem.. no to mi je vlastne jedno, píšem kvôli niečomu inému. Mám 17 a mám obrovský problém nájsť si nejaké dievča. Nie som proste ten typ chalana, ktorému ide len o chvíľkové vzťahy, nejde mi o krátke "pohrajkanie" sa s babami, nejde mi vôbec o nejaké súťaže kto koľko báb pretiahol a tak. Ja hľadám nejake dievča na normálny vzťah a štve ma to, že zatiaľ stále nič. Mám pocit, že ak si niekoho nenájdem, tak premeškám to najkrajšie na študentskom živote.
Takýto stav mi trvá už dosť dlho, a je to čím ďalej tým horšie. Vôbec neviem, či je chyba vo mne ale v tom, ako vyzerám, pretože mám stále pocit že som škaredý, no pritom mi to nikto nepovedal. Neviem si proste seba predstaviť s nejakou babou, pretože mám dojem, že som škaredý a určite by som sa k nej nehodil. Niekde som aj započul, že nevyzerám zle, nejaká baba aj prehlásila, že som pekný a tak... ale proste ja nie a nie upustiť od svojej predstavy. Ja si možno aj uvedomujem, že všetko je hlavne o mne, o tom ako sa správam ako navonok pôsobím, ale akosi to neviem zmeniť. Inak s kamarátmi nemám problém, moje detstvo bolo fajn, rodičia tiež, mám ozaj dobrých kamarátov, s babami tiež nemám problém sa rozprávať ale len do tej chvíle, kým nepríde na flirt. Vtedy sa už zastavím a poviem "čo ja chcem ja na ňu aj tak nemám" a už je to v háji.
Fakt ma táto moja povaha trápi, raz som už skúsil spraviť prvý krok a a spýtal som sa jednej baby, ale samozrejme to skončilo len ako kamarát- a to ma dosť veľmi odradilo. Mám fakt dojem, že to je všetko v mojej hlave, ale ja s tým nedokážem bojovať dosť ma to ubíja, že som ešte nemal žiadnu babu (teda mal v 4-5. triede rovno dve- vtedy to bolo tak ľahké) a cítim sa trápne pre kamarátmi, ktorí sa rozprávaju v pohode o sexe vzťahoch a tak. Horšie je, že keď ma dostihne takáto nálada všetko je zle, nič sa mi neche, nič pre mňa nemá význam, som odporný na rodičov a vyzerám jak debil. A potom mám pocit, že v ničom sa mi nedarí a fakt sa mi prestane dariť. A pri tom by mi fakt stačilo len nájsť lásku, raz keď som si myslel, že to už konečne vyšlo všetko sa stalo byť super, nič ma neštvalo a normálne sa mi v niektorých veciach zdalo, že sa mi darí až nezvyčajne. Ale dotyčná ma odmietla a tak to ide postarom a nemám odvahu sa spýtať ďalšej, jednak kvôli môjmu vzhľadu a jednak kvôli mojej psychike.
Nosím okuliare (ale nie žiadne popolníky) a tak ma napadlo, či aj to nemôže byť problém. Či nevyzerám ako bifľoš, rozmýšľam nad šošovkami, možno tie by mi mohli pomôcť a nabrať sebavedomie. Viem že problém je hlavne vo mne, ale neviem ho odstrániť. To chcem tak veľa len nájsť si niekoho? Zdá sa mi, že to bude stále len a len horšie a mám z toho už dosť veľké depky, v škole nedám na sebe nič poznať, ale keď som sám.. je to strašné ani učiť sa mi nechce a určite si nechcem kvôli tomuto pokaziť známky v škole.
