Problém so ženami

Dobrý deň,
ťažko sa o tom takto píše, môj problém je v skratke v tom, že sa cítim byť strašne sám. Nie je to pocit, ktorý by som mal deň alebo dva, fakticky to už trvá aspoň 7-8 rokov, možno viac. Mám za sebou už doslova sériu neúspechov pri dievčatách/mladých ženách. Aj ten najmenší náznak nejakého vzťahu so ženou sa v mojom prípade končí spravidla tým, že ma dotyčná slečna odbije s tým, že sa od začiatku chcela so mnou len kamarátiť. Občas mám pocit, že keby som chcel, tak by som sa mohol kamarátiť s celou ženskou populáciou, ale nenašla by sa ani jediná, ktorá by chcela aj niečo viac ako kamarátstvo. Myslel som si, že mám tento problém len ja, ale známi mi tiež spomínali, že ich už viacero žien odbilo podobným spôsobom. Táto ženská univerzálna výhovorka ma už naozaj unavuje. Keby som mal udržiavať tie „kamarátske“ kontakty so všetkými dievčatami, ktoré ma týmto spôsobom odpísali, tak by som už nestíhal školu, brigádu, ani spánok...Mám len 22 a som si vedomý toho, že som ešte mladý, ale moji kamaráti a známi sú všetci odo mňa o niečo mladší a zažili toho pri ženách v každom zmysle slova viac ako ja. Zďaleka mi pri žene nejde len o sex. V podstate to nie je ani polovica toho, prečo by som nejaký vzťah so ženou chcel. Človek by chcel mať niekoho, na koho sa po celom dni môže tešiť, komu môže niečo darovať a mať radosť z výrazu jeho tváre, niekoho s kým by sa mohol porozprávať, koho by mohol vypočuť alebo aspoň objať a pohladkať. Všetky tie „kamarátky“ mi dookola opakujú, že „som vtipný, zábavný a inteligentný“ a vyznie to možno trochu narcisticky, ale myslím, že zase ani celkom najhoršie nevyzerám. Vzhľadovo by som sa do bežného priemeru určite napratal. V čom je teda jadro môjho problému? Mám prirodzený talent ženy odpudzovať alebo sú to v skutočnosti ženy, ktoré majú nejaký problém? Ak viete, tak mi prosím nejako pomôžte. Naozaj ma už nebaví dennodenne nad tým všetkým premýšľať.

Komentáře uživatelů ...

lily151

5. 1. 2012 20:57:02

Casto nestaci byt zabavny, inteligentny a dobre vyzerat. Mozno mate nejake chyby,ktore si neuvedomujete, mozno by ste sa mohli spytat tych "kamaratok", co presne im na vas vadilo. Dalej je mozne, ze chodite na nespravne miesta,kde sa vyskytuju zeny,ktore hladaju vo vztahu nieco ine, nez vy ponukate. Mozno na vztah prilis tlacite, co ich odpudi. Tazko to sudit,lebo vas nepoznam.Nemozte vsak predpokladat, ze su to zeny,co maju problem. Nemoze mat cela zenska populacia ten isty problem.

Silencio

13. 1. 2012 13:19:11

1.určite to nie je v tom, že by som "chodil na nesprávne miesta", lebo miesta som už s výnimkou verejného domu skúsil zrejme úplne všetky, čokoľvek si len poviete, diskotéku, krčmu, školu, prostriedok MHD, autobusovú zastávku a za istých okolností, dokonca aj priechod pre chodcov... 2.keď si myslím, že v niečom teda naozaj nie je môj problém, tak je to v tzv. "tlačení na pílu", častokrát mi trvá niekoľko stretnutí, kým sa odhodlám aj k minimálnemu fyzickému kontaktu, aby to nevyzeralo, že "tlačím na pílu" a vždy svedomito počúvam, lebo už dávno som pochopil, že žena potrebuje predovšetkým poslucháča a samozrejme v príhodných chvíľach reagujem, aby to nevyzeralo, že spím, neviem si predstaviť lepšie atribúty toho "kamarátstva" a vytvárania dôvery 3.pani doktorka, tomu civilizačnému bludu, že existuje nejaké kamarátstvo medzi mužom a ženou môže fakt uveriť len žena, nech som sa spýtal ktoréhokoľvek kamaráta alebo známeho mužského pohlavia a položil som mu otázku, či má nejaké kamarátky, tak odpoveď znela zhruba tak,že len tie ktoré kedysi chcel zbaliť a nevyšlo to alebo ich ešte len chce zbaliť alebo spolužiačky-kamarátky(čiže kamarátky, s ktorými je nútený sa kamarátiť pod tlakom okolností), každopádne každá z uvedených variant samotnú podstatu kamarátstva medzi mužom a ženou od základu neguje, pretože u mužov je akýkoľvek vzťah s opačným pohlavím automaticky spojený aj s fyzickou príťažlivosťou, zatiaľ čo ženy dokážu nejako vnútorne tento faktor "vypnúť", preto je to niečo, v čo v skutočnosti veríte len vy ženy... 4.pani doktorka, vždy si vyberám ženu, ktorá sedí mne, nad myšlienkou typu "ktorej žene budem sedieť ja" som sa po pravde ešte nikdy ani nezamyslel a vzhľadom k tomu, že neviem čítať myšlienky žien(to by som bol najšťastnejší chlap na svete a nepísal by som sem) to považujem za science-fiction :)

CASANOVA

14. 1. 2012 14:25:24

Dobry den mam problem udrzat si babu dlhsie ako su dve tyzdne co mam robit nechcem ostat stary mladenec :) prosim pomozte mi niekto ...:)

lily151

16. 1. 2012 19:12:07

Chraizmatix, tlacenie na pilu zle chapete. Nie je to o tom, ze sa okamzite dozadujete vazneho vztahu, ako to vnimate vy. Tlacenie na pilu,ktore som ja mala na mysli, je hmatatelna aura muza, ktory si nedokaze najst zenu a uz je z toho zufaly. Je jedno, ci o tom rozprava, je to z neho citit. Takisto ak kamaratstvo medzi muzom a zenou vyhlasujete za civilizacny blud a nutnost "pod tlakom okolnosti" dost to o vas vypoveda.

Silencio

18. 1. 2012 9:58:34

lenže ste zrejme prehliadli aj fakt, že rovnakého názoru sú mnohí ďalší chlapi v mojom okolí, ktorých som spomenul, teda všetkých chlapov na svete nepoznám, aby som otázku tohto "výskumu" mohol rozšíriť, ale u tých niekoľkých(zo 10), ktorých som sa pýtal, som sa stretol s takmer identickým názorom...okrem toho som to napísal hlavne preto, lebo už som sa zopár krát so ženou, respektíve ešte dievčaťom kamarátil a zakaždým to dopadlo tak, že výhradne z mojej strany úroveň kamarátstva presiahla kamarátsky rozmer, čiže ľudovo povedané, som sa do daného dievčaťa zaľúbil, naposledy sa mi to stalo pred 2 rokmi pri 1 spolužiačke a dodnes za to platím trápnym pohľadom a nevrhlou ignoráciou pri každom stretnutí(nehovoriac o tom, že to bude pokračovať ešte vyše 2 roky až do konca štúdia) povedzme teda, že ten typ kamarátstva existuje ako ste napísali a akceptujem aj Váš názor o mojom "tlačení na pílu", lenže to ste mi zatiaľ v podstate nepovedali nič nové, o tom som vedel už aj ja sám, len som to priamo takto nenazýval, teraz by ma zaujímalo, čo sa s tým dá robiť? ako sa tej "hmatateľnej aury zúfalstva" dá zbaviť alebo ju aspoň prekryť? respektíve vôbec by ma zaujímalo, ako v tomto smere v živote ďalej postupovať?

lily151

18. 1. 2012 13:15:07

To, ze ste to mali "potvrdene" od inych muzov som neprehliadla, bolo to zahrnute v mojom uvazovani. Ide mi hlavne o to,ze som sa uz s takymi muzmi ako vy mnohokrat stretla a kazdy mal identicke nazory ako vy. Jednoducho postupne dospel k tomu, ze su to zeny,kto ma problem. Ja stale budem tvrdit, ze kamaratstvo existuje aj bez postrannych umyslov, mam 5 rocny vztah, jeden z mojich naj kamaratov je muz, ktory ma vztah 3 rocny. Bezne si volame, chodime na obed. To je len jeden priklad, muzskych kamaratov mam viac, jednoducho si s muzmi viac rozumiem, preto ich kamaratstvo vyhladavam.Vy ste sa vyjadrili v tom zmysle, ze kamratstvo z vasej strany je nutnost, nez dotycna sa necha zbalit...co ma mierne nastvalo,preto ta reakcia. Teraz k vasmu problemu-neviem, ci nahodou nie ste jeden moj kamarat este zo strednej-non stop riesi toto iste. Lenze darmo mu vravim, kde je chybny, kasle na to. Beha po svete a kazdej sa serviruje na podnose. Skamarati sa so zenou a nevie sa do nej nezabuchnut. Ak dotycna nevyjde, zbali saky paky a ide o dom dalej. Pokojne aj k dalsej kamratke tej povodnej. Este za starych cias pod vplyvom najvacsieho zufalstva to skusal dokonca aj na mna...Robi to asi od 16, bohuzial nevie, ze toto sa siri, takze ma povest taku aku ma-kazdu chvilu ina zenska a uz ho nikto neberie vazne. Neviem,ci aj vy toto robite...Jedine co vam viem radit, je kaslat na to. Chapem, ze vas to trapi, lenze neustalym riesenim to skor pokazite. Moze sa vam stat, ze na vztahy uplne zanevriete a pochytate tendencie typu "vsetky zeny su .....", alebo si osvojite teoriu o zlatokopkach a ako zeny letia na grazlov. Ako hovorim, mam vela kamosov, poznam ako to dopada. Byt vo vztahu je fajn, ale casto dost tazka praca. Na vasom mieste by som si uzivala single zivot. Ked zbalite nahodou nejaku Xantipu, uz na to nebude priestor. Aj tam si dajte pozor, aby ste sa nezavesili na prvu, co bude ochotna na vztah...Tam mam tiez velmi smutnu skusenost,dotycny uz nemoze pomaly ani ist na zachod bez jej povolenia. Ale asi som vam extra nepomohla, ze?Asi je to dost tazko sa prestavit na tuto vlnu "je mi to jedno", ked vam to v skurocnosti jedno nie je. Ale ine vam naozaj poradit neviem a ani sa to neda.

Silencio

18. 1. 2012 22:54:20

neviem ako je to vo vzťahu ženy-grázli, o tom naozaj neviem vôbec nič, ale skupina tzv. zlatokopiek je podľa mňa reálna entita ženskej populácie, istý čas som chodil von s 1 dievčaťom, všetko sa vyvíjalo až neobvykle pozitívne na môj vkus a pri pokuse o bozk to zakončila tým a teraz citujem "že ona by ma aj brala, ale hľadá skôr muža, ktorý by už zarábal a mohol by ju finančne zabezpečiť", nikdy v živote mi ešte neovisla sánka ako v tej chvíli, keď som sa jej potom spýtal či sa nehanbí mi to takto otvorene povedať, tak s úsmevom na perách odpovedala že "nie, ona vie presne čo v živote chce" , takže fakt, že existujú ženy - zlatokopky mi teda nevyvráti naozaj nikto, netvrdím, že je to dominantná časť ženskej populácie, ale nejaké percento sa takto naozaj označiť dá... ten spolužiak určite nie som ja, nie som na tom až tak zle, aby som vtláčal každej, ktorú stretnem, mám istú mieru sebaúcty, ktorú neplánujem znižovať kvôli nikomu bez ohľadu na pohlavie, rozhodne nie som typ chlapa, ktorý by sa podriaďoval nejakej "Xantipe" ako ste napísali, som zástancom rovnomerného pomeru síl vo vzťahu, ani jedno pohlavie by nemalo byť nadradené druhému, ženu, ktorá by si odo mňa pýtala povolenie aj pri "ceste na záchod" by som veľmi rýchlo verbálne uzemnil, v tomto smere ma Boh výnimočne obdaril :) rozhodne nie som typ chlapa a vôbec človeka, ktorý si nechá od niekoho skákať po hlave... mám za sebou celý rad sklamaní pri ženách a verziu typu "je mi to jedno" som dávno vyskúšal, skúšal som bridádovať, učiť sa najintenzívnejšie ako som len vedel, pozerať filmy, počúvať hudbu, čítať knihy a pri každej z uvedených a mnohých iných neuvdených činností nad tým vždy premýšľam,nedávno som mal vážny úraz a musel som stráviť pár mesiacov na posteli a napriek tomu, že som sa snažil aspoň učiť, som na to myslel prakticky každý deň a prosil som Boha, aby všetko, čo bolo s tým úrazom spojené zobral a vymenil to za človeka, o ktorého ho prosím už roky, aby všetko, čo som absolvoval aspoň nevyšlo nadarmo, zatiaľ ma evidentne úspešne ignoruje, jediné, čo v tomto smere zaberá je spánok a spať 24 hodín denne bohužiaľ človek nemôže, neviem celkom presne, čo konkrétne sa dá na single živote "užívať", ledva sa stíham učiť, chodiť do školy a brigádovať a pri akejkoľvek aktivite s kamarátmi vždy nad týmto problémom premýšľam a keď náhodou nie, tak niektorý z prítomných vytiahne tému "ženy", takže mi to znova pripomenie a takmer mi čítate s tým nepomáhaním myšlienky, keby som sa vedel naladil na vlnu "je mi to jedno", tak by som sem zrejme nepísal...

lily151

18. 1. 2012 23:40:18

No, co uz nepomohla som, snaha bola. Nepomohla ani psychologicka zjavne. Ine sa vam ale uz napisat, nez bolo napisane, neda. To musite vediet aj sam. Ja napr. zasa nechapem, co sa neda na single (a hocijakom) zivote neuzivat(skolu,brigadu a ucenie mam tiez, aby ste si nemyslel, z e neviem o com hovorim). To je silna kava povedat, ze pokial nemam babu, nemozem si zivot uzivat.