Psychické problémy
Dobrý deň,
Poraďte mi prosím čo mám robiť? Cítim sa byť psychicky na dne a neviem ako to riešiť. Či tu pomôže len psychiater. S manželkou sme 3roky zobratí a máme spolu 2 ročné dieťa. Už dlhšie cca 1 rok pociťujeme krízu a snažíme sa už aj kvôli synovi vyhnúť rozvodu, ale pomaly a isto. K tomu rozvodu speje. Problém je v tom, že manželka je dosť spätá s rodinou a dáva skôr na rady svojej sestry akoby sa mala v klude so mnou porozprávať a hlavne jedná dosť impulzívne, takže u nás sa ani nedá kľudne porozprávať a väčšinou je to s krikom a výčitkami. Takže mi vždy rupnú nervy a oheň je na streche. Aj fyzicky sa už k sebe aspoň z mojej strany nemáme, lebo vždy ma vytočí a cítim sa ako „posledný trkvas“ a pritom sa snažím, pomáham jej v čom sa dá aj napriek mojej pracovnej vyťaženosti, ale žiadna vďaka a akoby to už brala automaticky. Necítim sa byť dáky utlačovaný, ale ona zrejme chce byť generál a keď ja nespravím to čo ona chce, tak mi to vyčíta. No mám síce pri nej pocit obmedzenej osobnej slobody, keďže už kontroluje všetko čo môže. No a ja mám dobrú prácu, ktorá ma baví a keďže je aj veľa tej práce, tak čas aj cez víkendy trávim v práci, nakoľko sa doma necítim dobre a radšej som v práci. To mi manželka tiež vyčíta, že som stále v robote, ale požaduje aj peniaze a ja nekradnem. Takže u nás sú skôr psychické a citové problémy a ja už mám z toho nervy na dranc a neviem ako to riešiť. Myslíte, že sa dá naše manželstvo zachrániť a ak áno ako? Už sme boli 2 týždne aj od seba a možno to nachvíľu pomohlo ale ako som prišiel domov, tak onedlho to bolo v starých koľajách. A obaja sa cítime. Už naozaj nešťastní. Ďakujem za pomoc Emil
Mgr.Vrankova [Psycholog] Dostali ste sa s manželkou pravdepodobne naozaj do krízového obdobia a nepríjemne to prežívate obaja. Prvým znakom toho, že sa to ešte dá zachrániť je Vaša vôľa - teda to, že sa snažíte a chcete to ešte riešiť. Keď je kríza rozbehnutá, často už nepomáhajú rozhovory, pretože obaja manželia sa snažia presadiť svoje a v opačnom prípade sa cítia ukrivdení. Píšete, že ste spolu 3 roky, toto teda môže byť presne obdobie, kedy už zamilovanie a nadšenie odišlo a treba hľadať iné dôvody na bytie spolu. V čase takéhoto odcudzenia sa odporúča nejako zvlášť to nesiliť a proste prečkať, najmä keď rozhovory ste už skúšali. Skúste sa sústrediť na bežné veci rodinného života, starostlivosť o dieťa, pripravte sem-tam netradičnejšie trávenie rodinného voľného času, a robte kompromisy - to je veľmi dôležitá vec, na ktorú sa skoro vo vzťahu zabúda. Nedávajte zodpovednosť za vzniknutú situáciu na jednu, či druhú stranu, výčitiek sa úplne zdržte za akýchkoľvek okolností. A hlavne si uvedomte, že táto situácia je normálna, teda že sa stáva vo väčšine dlhodobých vzťahov, žiaden nie je jednoliato stabilný. Nápad s partnerskou terapiou je veľmi dobrý - terapeut so skúsenosťami Vám môže pomôcť prejsť túto dobu bez príliš veľkých strát. Držím Vám palce!