Pocit bezradnosti vo vzťahu
Dobrý deň,
mam 22 rokov, s priatelom chodim od 17tich, sme svoje prve lasky. Viem ze sa obidvaja strasne milujeme, no aj tak citim, ze ma neberie ako rovnocenu partnerku. Priatel ma velmi vela dobrych vlastnosti. Je velmi inteligentny, sebavedomy, priatelsky, vsetko co vas napadne. Vo vztahu sa to prejavuje skor ako negativum, vela razi sa citim, ze mu v hadkach nestacim oponovat, vsetky moje slova prekruca, citim sa takmer ako na vysluchu, casto mi vravi ze som urazliva ale ja z kazdej jeho vety proste citim ze sa nado mna povysuje a ze ma tym nepriamo uraza. Milion krat som mu to vravela, nepomaha. vravi ze so vsetkymi inymi ludmi sa rozprava normalne (ja samozrejme tiez). Ked sme spolu cele dni, napriklad na internate, dokaze nam byt vynikajuco, ako mi nikdy s nikym nebolo a viem ze aj on to citi rovnako. povedala som mu, ze sa bojim ze ma prestane v buducnosti respektovat, usmial sa a povedal ze to sa nikdy nestane, ze ho mrzi ze si to myslim a zaroven sa tesi ze rozmyslam nad nasou buducnostou a takto sa to opakuje. zacarovany kruh nekonecnej lasky a neustalych hadok, myslim ze sa nevieme spolu rozpravat, neviem ci je to neutralny pohlad, ale myslim si, ze sa snazim. hadky nevyvolavam, ked uz nastanu vycuvavam ako sa len da, niekedy radsej mlcim a ticho pocuvam, potom som vsak obvinovana ze neviem viest rozhovor. Zacinam tomu verit, stracam sebavedomie, svoju identitu.. stracam sa v nasom vtahu, pretoze som nekonecne zamilovana. Ďakujem za hociaku odpoved
PhDr.Ondrejkova [Psycholog]