Zrejme generalizovaná úzkostná porucha
Dobrý večer.
Mám 19 rokov a už 4 rokov trpím zrejme generalizovanou úzkostnou poruchou. Nikde neviem vydrzat. Ci v skole, doma, vonku, s priatelom, stale mi je zle, stale sa velmi bojim, stale sa mi toci hlava a myslim na to ze odpadnem.. obcas sa mi zle dycha, alebo prehlta, najma ked sa zacenm na to sustredit. sedenia u psychologa mi nepomahali, skor som tam nerada chodila a psychiatricka mi predpisala ATARAX a to poriadne som jej ani nestihla povedat co mi je. Lieky nejem, pretoze mamina tvrdi, ze to prejde, ze som v pohode.. ale to ze nikde nevydrzim zo vsadial utekam a vsetci sa mna mna hnevaju, to asi nevidi. Takisto moj priatel je lekar, sice traumatolog, ale lekár. tomu nemozem moc o mojom probleme hovorit, pretoze sa bojim, ze sa rozideme.. velmi sa lubime, ale takisto viem, ze tuzi mat deticky a ked som to raz tak nadhodila, pohadali sme sa, ze nech sa uvolnim, ze preco stale zo vsadial len utekam, ze ked raz budeme mat dieta, ci aj od neho ujdem a necham ho same... velmi ma to trapi ale ked zacnem jest lieky mozno ani nepomozu a urcite to bude vidno a zisti to i moj priatel.. netusim co mam robit, ale velmi snivam zit normalne a necitit sa v napati a zle i vo svojej posteli, ci doma.. proste vsade, vzdy a za akychkolvek okolnosti...
A ako chcete dospieť k zmene, keď všetko zvarhujete? Priateľovi nepoviete nič, k psychológovi ste chodili nerada a psychiatrovi ste radšej ani nepovedali, že Vám lieky nepomáhajú. Ja Vám odporúčam začať psychoterapiu a otvorene s psychoterapeutom rozprávať o Vašich problémoch. Úzkostné poruchy bez pomoci sama nezvládnete. Tiež ma zaujalo, ako sa bojíte, že o priateľa prídete. Váš priateľ Vás už niekoľko krát oslovil, že Vaše správanie nie je v poriadku. Tým, že nehovoríte pravdu môžete Váš vzťah oveľa viac naštrbiť a nedávate mu ani príležitosť, aby Vám pomohol. Ale samozrejme je to na Vašom rozhodnutí.
Komentáře uživatelů ...
Mna zaraza na vasej otazke to, ze myslite na vsetkych naokolo, len nie na seba. Je pravdou, ze psychicke problemy sa casto beru na lahku vahu, lebo si kazdy mysli, ze staci si nieco "uvedomit" a ono to prejde. Lenze to takto nefunguje,je to ochorenie a treba ho liecit. Vas priatel, ak je lekar si mal davno vsimnut vase stavy a stanovit si aku-taku diagnzou, ako lekar to musi vediet, a nie na vas slovne utocit a citovo vydierat. Raz na to aj tak pride, ze tuto poruchu mate.A stoji vztah, kde vas partner kvoli chorobe opusti za to?Nikto nezaruci, ze vas lieky uplne vyliecia,kazdopadne vam ale pomozu a treba to skusit.
Lenze mne vsetci tvrdia, ze mi nic nie je.. ze sa len nechcem prisposobit.. a ked poviem, ze mi je zle, tak stale len: Preco ti je zle?? a ja neviem preco, proste mi je zle.. a to nikto nechape..
Kto vsetci?Rodina, kamarati?Povedal vam aj lekar, ze vam nic nie je?Ked vam lekar predpisal lieky, asi tam nieco bude. Navyse psychicke poruchy tazko mozet nechat posudit niekym inym, to viete len vy sama ako sa citite, aj praca psychiatra je tu dost v ramci odhadov a dovery v pocity pacienta. Toto co opisujete, s tym som sa stretla u spoluziacky na VS. Spustili sa jej tieto stavy, ze jej busilo srdce, stale sa bala, ze sa jej nieco stane, casto nevedela vydrzat v miestnosti, musela pocas skoly vybehavat akoze na WC, lebo nevedela uz dalej zniest byt v miestnosti. Nikto to nebral vazne, mam skor pocit, ze to brali v zmysle "co tamta zasa vymysla", lebo bohuzial, psychicke chorby ludia zanedbavaju. Vezmite si, ze niekto ide k lekarovi uz len s obycajnym prechladnutim, ale roky trvajuce depresie ignoruje...panuju stale predsudky, ludia nie su schopni sa do toho vcitit. Ja jedina som vtedy sa s tou spoluziackou rozpravala o tom aj som sla s nou von cez prestavky na vzduch, tiez mi hovorila co vy pisete-ze nikto jej neveri, nechape ju. Sla potom k psychiatrovi, kde ju vysetrili a predpisali lieky na panicku poruchu. Cca po dvoch tyzdnoch liecby jej tieto stavy ustupili, normalne funguje, uz sa neboji, dokaze byt na jednom mieste. Ide o to, ze ak vy citite, ze nie ste okej musite ist za tym a verit si, ze vase pocity su spravne. Ja chapem velmi dobre, ze ste v tom takpovediac sama, ale to aj znamena, ze si to bohuzial musite aj sama riesit, lebo nie je zaujem vam pomoct z vasho okolia. Ste dospela zena, ste uz schopna sama posudit, ci to je alebo nie je v poriadku, nemusia za vas rozhodovat ini.
Viete, mna velmi odradilo to, ze u psychiatricky som bola ani nie 5 min.. naozaj.. mala vela pacientov, dala mi len recept a ani som nestihla povedat co mi je... a zaplatila som 20 eur.. Mozno v tom vie pomoct i psychlog.. ? i ked mne cely cas psychologicka rozpravala o niecom inom
Ak vas na psychitarii odfajcili za 5 minut, tak ste sa mali na to stazovat alebo zmenit lekara. Osobne by som jej za take sluzby ziaden poplatok neuhradila. Mate 19, ale nechate si nakecat od mamy, ze vam nic nie je, pred priatelom skryvate svoje problemy, aby vas nahodou neopustil a nechate sa okaslat od lekara. Vybavte si ineho psychiatra, ak sa skutocne jedna o panicku poruchu, tak vam iba psycholog valne nepomoze. Lenze samozrejme, to treba najprv diagnostikovat, takto tazko budeme hadat, ako vazny vas stav je.
souhlas, pokud psychiatr napsal leky a ty nepomahaji, jineho lekare a jine leky. beru antidepresiva a hodne mi pomahaji. pokud nepomohl jeden psycholog, neni jediny na svete, ja jsem taky byla u jednoho idiota...takze neni vsem dnum konec
Ale vraj sa da aj panicka porucha aj uzkost odstranit, alebo eliminovat aj psychoterapiami bez liekov.. lenze to by som musela dakeho dobreho psychologa poznat..
Váš praktický lekár Vám môže odporučiť psychoterapeuta. Niektorí sú hradení aj zdravotnou poisťovňou. Psychoterapia je naozaj veľmi účinná.
PhDr.Ondrejkova [Psycholog]