Nesvoja v neznámom prostredí
Dobrý deň,
mám malý problém, o ktorom sa tu už raz písalo, no článok neviem nájsť, tak sa rovno opýtam. Mám 19 rokov a začala som pracovať v jednej firme. V kancelárii mám nových kolegov. Problém je v tom, že sa až príliš sústredím na to, čo poviem, keď sa s nimi rozprávam. Keď sa ma niečo opýtajú, a ja odpoviem, ešte si pár krát opakujem v hlave odpoveď. a zvyčajne si poviem, že som povedala hlúposť, alebo že som mala zlý tón hlasu a mohla som to povedať inak, proste všetko si všímam. Snažím sa pôsobiť prirodzene, no tak sa to sústredím, až si pripadám, ako by som to vôbec nebola ja. Bojím sa, čo si o mne kolegovia myslia, neviem ako nadviazať normálny rozhovor aby to šlo hladko a aby som bola sama sebou. Ďakujem za radu:)
Sama jste vystihla tu příčinu: příliš se zabýváte tím, co si o Vás kolegové v kanceláři myslí. Zároveň je to do určitě míry přirozené. Na novém pracovišti se musíte zorientovat, musíte neustále zpracovávat spoutu nových podnětů, abyste se mohla na novém místě pohybovat, vykonávat práci a nějak spolupracovat s kolegy. Je to každopádně náročné. A Vy byste se nejraději cepovala za to, co odpovídáte, jakým tónem, a jestli u toho i vypadáte dost přirozeně. Jak byste se vlastně chtěla projevovat, když kolegy zatím vůbec neznáte? Je přirozené, že budete zatím víc v pozadí, spíše jako pozorovatel a můžete být nejistá.. Je vidět, že máte na sebe velké nároky. Popřemýšlejte o tom, jestli Vaše chování není - v té situaci - naopak úplně přiměřené.
Komentáře uživatelů ...
Môj priateľ mal rovnaký problém, všimla som si to na začiatku vzťahu. On však bol aj veľmi tichý, bál sa čo povie (či to nebude hlúposť), dokonca keď bol nervózny koktal. Po veeeeeľmi dlhých a častých konverzáciách (do ktorých som ho vďaka Bohu nemusela nútiť) mu zrástlo sebavedomie, koktanie už po roku úplne zmizlo...Začal si hľadať nové koníčky, dokonca sa prihlásil na VŠ kde už študuje 4tý rok a zatiaľ úspešne. Nakoniec sme došli na to, že jeho úzkosť spôsobovali rodičia ktorí mu vtlkali do hlavy, že je neschopný a nič nedosiahne- mal by len makať a platiť. Nemal žiadnu motiváciu. Podľa mňa sa skús zamyslieť nad príčinou a radím ti choď medzi ľudí a tá tréma opadne. Skús navodzovať rozhovori s hocikým koho stretneš- s vodičom autobusu, tetkou čo čaká na vlak...s hocikým...Ja som ukecaná viac než dosť takže viem o čom hovorím :)
ďakujem za radu a komentár. Medzi časom, ako som čakala na odpoveď som sa už trochu oťukala v kancelárii:) Teraz viem, že to chce len čas a menej premýšlania:)
PhDr.Burdova [Psycholog]