Neustále obavy o budúcnosť
Dobrý večer,
chcela by som pani psychologičku poprosiť o radu. Momentálne som študentkou vysokej školy s ekonomickým zameraním, kde dosahujem nadpriemerné výsledky a môžem aj povedať, že ma síce nie všetka, ale väčšia časť študijného programu zaujíma. Problém je v tom, že sa neustále bojím o to, že si nenájdem prácu. Tieto obavy mi začali po 1-stupňových štátniciach, kde boli všetci bez seba od radosti, že majú už nejaký ten titul, len ja som bola sklesnutá, že už len dva roky a musím ísť do reálneho života. Do toho sa pridalo zhoršenie vzťahov v práci, kde som 3 roky pracovala na čiastočný úväzok-dala som výpoved, síce hlavne kvôli nárastu školských povinností, ale aj kvôli atmosfére nevraživosti v kancelárii. Nebola smerovaná priamo voči mne, aj ked nepochybujem, že aj mňa dotyčná kolegyňa občas ohovorila, ale veľmi ma to sklamalo. Teraz sa bojím nielen o nájdenie práce, ale desí ma aj možnosť, že ako samostatná živiteľka budem musieť zotrvať v pozícii, kde budú v okolí vyslovene zákerní ľudia, čo ma nenormálne znechcuje. Ja viem, že zniem ako naivná pubertiačka, čo sa nevie vyrovnať so svetom, ale stále nad tým rozmýšľam a neviem sa prestať nervovať...Ked sa niekomu zverím, tak mi povie, že čo riešim, že mám celkom perspektívny smer, že viem dva jazyky a podobné argumenty, lenže je to u mňa ako hrach na stenu hádzať. Akonáhle počujem o kríze a príbehy ľudí, čo sú bez práce mám okamžite po nálade. Neviem, či som ešte normálna alebo už to je paranoia, alebo som len infantilná. Nazoaj neviem, prosím o nejakú radu, skúsenosť. Ďakujem všetkým za prípadné vyjadrenia.
PhDr.Ondrejkova [Psycholog]