Stres v tehotenstve
Dobrý deň,
viem, ze som pri svojom poslednom prispevku tvrdila, ze uz k vam nenapisem, ale teraz neviem ako dalej. Potrebujem sa asi vypisat alebo co som v poslednom mesiaci tehotenstva o par tyzdnov ma caka porod, ale ja neviem co zo sebou som neustale v strese, skoro kazdy den placem. Viem ze to nerobi dobre dietatu, ale nedokazem si pomoct. Priatel sice stoji primne a vzdy ma vypocuje, ale citim, ze mi to nestaci, ze ja potrebujem svoje problemy vyriesit a moj problem je taky, ze u nas v dome byva aj moja sestra s rodinou. Predminuly rok si zacali stavat dom a museli predat dom v kt. byvali predtym, aby to mali ako zvladnut financne. Kedze my sme s priatelom dom uz dostavali, tak prisli byvat k nam. Kym sme stavali my, tiez sme byvali u nich - ale sme boli bezdetni a k nim sme chodili len prespavat. Mali sme tam vtedy velmi stiesnene podmienky, ale vzdy sme sa snazili prisposobit ich potrebam, kedze mali male deti. Pol roka sme potom byvali sami v novom dome a potom sa pristahovala sestra s detmi. Maju u nas cele poschodie, co pre nich znamena tri izby aj s kupelnou. My mame znova len malu izbu a malu dolnu kupelnu, kym som necakala babo, tak mi nic neprislo ako problem, dom mame velky, ale potom zacalo to, ze sestra s rodinou uplne zacala ignorovat to, ze v dome byvame aj my. Ja s priatelom mame radi poriadok a system - aspon v spolocnych priestoroch, bohuzial nasi spolubyvajuci su uplny opak.. vsade je neporiadok, maju hrozne vela veci, vsetko je tu poroztahovane a podotykam, ze to nerobia deti ale dospeli, ked sme sa snazili o tom bavit, tak to na chvilu ustalo, ale potom akoby pozabudli a zacalo to odznova, potom prisla dalsia rana, ich dcerke zistili rakovinu a vlasntne cely rok sa tu viezol v tom, ze sme sa prisposobovali tak, aby mala hlavne mala pohodlie. Liecba presla zatial uspesne a oni svoje naroky nezmenili. Ja uz neviem ako dalej, babatko sa uz aj hlasi na svet, ale ja ho nemam kde privitat. Do nasej izby sa ani postielka nezmesti, v sprchovom kute ho kupat nemozem a ked si predstavim, ze deti mojej sestry dostavaju zachvat zlosti (ako kazde deti, ale tieto nie su moje) a kricia tak, ze sa ozyva cely dom, no neviem si predstavit ako tu budem moct mat male novorodena. Najma ked je tu vsade neporiadok, co sama nezvladam upratovat. Priatel musi byt cele dni v praci, aby sme mohli platit hypoteku a tak mi pomaha len cez vikend. Vecer uz nic nestihame, aby sme "nebudili deti mojej sestry" obcas sa citim ako najvacsia krava na svete, su ludia ktori byvaju v omnoho horsich podmienkach a nestazuju si, ale akosi ma ta predstava neukludnuje. Ja by som chcela mat aspon tento posledny mesiac klud a neviem ako to mam vyriesit, kedze ma nikto neakceptuje, tak sa trapim a viem ze robim zle hlavne svojmu dietatu, ale neviem si pomoct a pritom sestra mi uz prislubila, ze pojdu k svokre a nechaju si u nas len veci, ale to planuju az o pol mesiaca a mne sa uz otvara krcok maternice, mavam kontrakcie a tak mam nariadene lezat. Neviem si predstavit ako vsetko stihnem pripravit, ked nic nevladzem.. viem ze jedina moznost je aby sa moja sestra odstahovala, ale ja sa bojim, ze to nestihnu a ja sa dovtedy zblaznim. Viem, že mi nikto nema ako poradit, pretoze je to len na mne, ale potrebovala som sa asi vypisat alebo co.. pretoze ked o svojom probleme niekomu poviem mam pocit, ze ho obtazujem a este k tomu si predstavim ako mnohe rodiny sa tlacia niekde v 3izbovom byte. Mne je len luto, ze sme zadlzeni na 3O rokov strasnymi peniazmi, nemame kde mat dieta a mna to trapi. Neviem ako sa mam ukludnit a ako si navodit pozitivne myslienky...
PhDr.Ondrejkova [Psycholog] Vaše dieťatko potrebuje v prvých dňoch a mesiacoch a aj rokoch cítiť to, ako ho ľúbite. že vždy keď bude mať nejakú boliestku a radôstku, že budete pri ňom. Či bude mať hneď od prvého dňa doma aj svoju postieľku pre neho dôležité nebude. Skôr by som povedala, že ak ho budete mať celý čas pri sebe, bude pre neho ešte lepšie. Takže môžem Vás ubezpečiť, že všetko je v poriadku a z toho čo píšete som presvedčená, že dieťatku nebude nič chýbať.