Porucha

Dobrý deň,
chcem sa poradiť čo robiť, myslím, že som prešla zmenou osobnosti. Ako malá som bola trochu hanblivá, ale keď som sa odviazala, bola som uvoľnená, bez zábran vedela som sa baviť užívať si život naplna. Nemala som problém s nikým, mala som veľa kamarátov bola som obľúbená a hlavne šťastná aj keď som mala dobrý vzťah s otcom, a zlý z mamou (stále sme sa hádali) všetko sa zmenilo keď som prišla o najlepšiu kamarátku v šiestej triede na základnej, vtedy sa všetko zmenilo, úplne som stratila dôveru k ľuďom, uzavrela som sa už nemám z ničoho radosť, len žijem ani neviem prečo, neviem dať najavo svoje city. Ako sivá myška, úplne neviditeľná a tak som sa stala samotárkou nechodím von aj keď ma to tam láka ale nemám s kým trvá to už 6 rokov….toto ma veľmi mrzí…ľudia, ktorých mám rada ma ignorujú, kto by sa chcel kamarátiť s takou osobou ako som ja čo celý deň nič nepovie a nikto sa k nej ani neprihovorí….Nechcem takto žiť, ale neviem čo stým moje bebavedomie je 0%. Aj ja sa chcem baviť prežívať pubertu naplno ale nejde to som stále v napätí nič nemám potrebu povedať, nemám náladu ani žiť….čítala som o poruchách osobnosti presne na mňa sedí schizoidná porucha, ale nie som si istá…nechcem si určovať sama diagnózu, len sa chcem spýtať na váš názor či by to mohlo byť ono ? veľa som o nej čítala a všetko na mňa sedí robila som si aj testy osobnosti, odpovedala som na ne pravdivo a tiež mi vyšla takáto porucha osobnosti…

Komentáře uživatelů ...

Begoni

8. 2. 2012 18:16:37

Náš vzťah sa už neobnoví, ja som sa rozhodla ísť na internát do iného mesta, myslela som si, že mi zmena prostredia pomôže, ale nestalo sa tak....Celé sa to odohralo takto : Na základnej škole som mala najlepšiu kamošku-Veronika, boli sme si ako sestry všetko sme si hovorili, robili sme všetko spolu hosi čo sa stalo jedna sme vždy podržali tú druhú, keď bola jedna štastná trak aj druhá, keď plakala jedna tak aj druhá....skoro ako jedna bytosť od prvého ročníka na základnej, v piatom ročníku k nám prišli piataci z dedín kde sú len ročníky 1-4 a prišla medzi inými jedna baba volala sa Alica, celkom zábavná taká haluzáčka....a vtedy za začala moja smola alebo rana či neštastie….moja najlepšia kamoška sa na mňa vykašlala a začala byť najlepšia kamoška s Alicou to ma veľmi ranilo a potom som bola stále sama nevedela som si nájsť žiadnu inú kamarátku vyčnievala som z kolektívu, sedela som sama....bola som typická čierna ovca, lenže Alica sa v šiestom ročníku odsťahovala aj s rodinou do Anglicka a ja a Veronika sme boli zase najlepšie kamošky presne ako vtedy pred tým ako prišla zase sme boli ako sestry, o pol roka prišla Alica zasa na návštevu späť na Slovensko a prišla aj k nám do školy, Veronika mi sľúbila, že ostaneme najlepšie kamošky aj keď príde a ja som jej verila, lenže sa stal pravý opak zasa sa Alica a Veronika sa stali zase kamošky a ja som sa zase stala čiernou ovcou....potom odišla a ja s Veronikou sme už nikdy neboli ani s polovice také kamarátky ako pred tým a ostala som čiernou ovcou až do konca základnej školy. S Veronikou sme sa naďalej bavili nikdy sme neboli pohádané, ale nikdy sme už neboli kamošky ona si našla ďalšiu akože kamarátku-Angeliku ale tá ju využívala Veronika jej musela nosiť desiatu nesmela sa s nikým iným baviť ani s nikým iným sedieť.......sedela s ňou v lavici predomnou a ja som sa celý čas pozerala na toto. Posledný polrok sa Veronika a Angelika pohádali a už sa neudobril sa...Veronika sa skamarátila s každým s triedy a zapadla do kolektívu presne naopak ako ja.........Teraz som mesiac prváčka na strednej škole bývam na internáte, myslela som si, že keď odídem z mesta a stretnem nových ľudí prestanem byť sivá myška a nájdem si nové kamošky a tak...ale nestalo sa na izbu ma dali s babou s vedlajšej triedy ktorá ma ohovárala na ZŠ za to, že neviem hrať loptové hry nebavila sa so mnou a flegmovala na mňa bola celkovo taká nepríjemná....tak som sa nechala preložiť na inú izbu k cudzím babám, tie sú veľmi milé veselé príjemné.......ale ja naďalej ostávam čiernou ovcou s nikým sa nedokážem baviť, s nikým si neviem nájsť spoločnú tému, a už sa vôbec nedokážem baviť, smiať sa ako vtedy s Veronikou. Som stále vážna držím sa stranou, som veľmi hanblivá a som stále ticho a nikto sa so mnou nechce baviť a ani sa tomu nečudujem, neviem ČO MÁM ROBIŤ ???? aby som bola ako pred tým taká veselá, usmiata, bláznivá ako pred tým a neľutovala sa stále a neplakala nad sebou za to aká som....Myslím že som sa cez to ešte stále nepreniesla ako keby som sa nezmierila s tým, že moja najlepšia kamoška sa na mňa vykašlala a ja som ostala úplne sama....ale nechcem to tak....som v koncoch nechcem byť ďalšie štyri roky na strednej šedá myška s ktorou sa nikto nebaví....už nechcem ďalej takto pokračovať....... Bohužiaľ školského psychológa nemáme a aj keby neviem či by mi pomohol...

solitude

13. 8. 2012 10:12:30

Ahoj, za bežných okolností by som určite nerobil to čo práve robím, taktiež nezvyknem nadväzovať kontakty s novými ľuďmi pokiaľ to nie je nutné ale v mojom prípade o to ani nemám záujem. Som rád tak ako som a iných ku šťastiu nepotrebujem. Na Tvoj príspevok som sa rozhodol odpovedať s jediného dôvodu - až desivo mi Tvoj príbeh pripomína ten môj. Zažil som presne to isté, v šiestej triede ma zradil najlepší kamarát pretože medzi náš prišiel iný chalan ktorý sa prisťahoval. A som za to vďačný, z tých dvoch sa neskôr stali vandali.. Každopádne utiahol som sa do seba, stratil dôveru v každého okrem seba a začal som kráčať život svojou vlastnou cestou. Samozrejme za mojím príbehom toho stojí viac, avšak nemám v pláne na verejnosti to rozoberať. Presne viem čím teraz prechádzaš, aj ako sa cítiš. Tiež som dúfal že strednou školou sa niečo zmení a tiež to nepomohlo. Som vážny, chladný, odmeraný a uprednostňujem racionalitu pred citovosťou. Na iných mi nezáleží až na pár výnimiek. Z nejakého dôvodu mi ale záleží aby si svoje problémy prekonala a celkom rád by som sa s tebou skontaktoval a pomohol ti, myslím že sa budeme mať o čom porozprávať. Mimochodom podľa mojich výpočtov som približne tak starý ako ty, ešte stále som na strednej, takže sa nemusíš báť že som nejaký starý ujo :)