Neviem, čo ďalej robiť so svojím životom?
Cely zivot sa snazim nieco robit, bola som jednou z najlepsich ziacok na ZS, potom som isla na gymnazium (zivotny omyl pre mna) neskor som sa dostala na vysoku skolu a som Mgr.- no vsetko som to vzdy robila z roztrasenym zaludkom, spotenymi rukami, casto sa mi triasol hlas, napriek tomu,ze som sa tak dobre ucila som bola velmi ticha a nepriebojna, od detstva som pocitovala stres a uzkost, ked som mala rozpravat pred vacsou skupinou ludi, ci pred niekym koho som povazovala za autoritu- dnes mam blizko pri 30 a vela sa toho nezmenilo, snazim sa nieco robit ale mam presne tie iste pocity a stavy, este na dodatok k tomu zijem v Anglicku, zacala som si robit ich narodne kvalifikacia, aby som sa mohla dostat pracovat do skolky, ale mam problem s komunikacoiu, pretoze mam strach nieco povedat, kedze viem,ze to nieje dobre ako hovorim a to mi sposobuje stres, chodim na prax do detskeho centra a rano ked tam idem mam vsdy strach a stres, neviem sa zmierit s tym,ze tolko rokov som studovala a stale sa o nieco snazim,ale jednoducho som v cudzej krajine a ked neviem dobre ich jazyk tak ma vela ludi ignoruje a je neviem ako zacat do nich rozpravat,snazim sa,ale mam problem ich rozumiet a po par vetach uz niesom schopna dalej viest konverzaciu s nimi, tym padom ma zacinaju ludia ignorovat, pretoze nemaju zaujem rozpravat jednoduchsie a viac zrozumitelne,ale radsej budu rozpravat s niekym kto ich rozumie, no ved to je asi aj prirodzene... no ja sa citim strasne ako piate kolo u voza a do toho robim tie kvalifikacie a to mi zabera vela casu a energie, kedze je to vsetko v tej anglictine, som tam uz vyse roka a chodim tam zadarmo,lebo musim mat prax 4 dni v tyzdni- utorok a stvrtok od 9:30-16:00 a stredu a stvrtok od 9:30-1:00, mam male trojrocne dieta o ktore sa este musim starat, nevladzem uz vecer sadnut si k tomu a rozmyslat ako napisat veci po anglicky na tu kvalifikaciu- je to pre mna narocne a niekedy spim po tri-styri hodiny a potom som cele dni unavena a nervozna, stale v strese...
A kam sa tak ženiete? Neviem presne na čo sa pýtate, lebo žiadnu otázku som tu nenašla, ale keď toto čítam, tak sa sama seba pýtam, že čo sebe alebo komu chcete dokázať? Bol to Váš sen ísť do Anglicka? A čo by sa stalo, keby ste sa vrátili na Slovensko? Okrem toho, to čo popisujete by mohla byť aj sóciálna fóbia. Pravdepodobne ste si našli mechanizmus, ako do rôznych situácií ísť a "prežiť ich", ale podstaty ste sa nezbavili. Odporučila by som Vám psychoterapiu.
Komentáře uživatelů ...
Odporucam si najst kamaratou a dokazat v klude vypnut. Nemozes na svoje plecia brat vsetky potreby sveta. Rozdel si veci podla seba a rob to co ta bavi. Ja som tiez pracovala v zahranici ( Irsko ) a moj AJ bol uplne,ze nulovy ,ale ide o to komunikovat a komunikovat aj ked nevies ako dalej snazit sa im to povedat. Budu ta pocuvat a monhi ta aj pomozu to mi ver. . . mam skusenosti :) A venuj sa dietatku lebo ten cas uz nevratis spat a daj mu vsetko co mozes. Uvidis bude to ok len jedoducho si sprav svoj harmonogram a venuj sa aj samej sebe. Drz sa :) Nika
Tie priznaky ktore si vypisala mavam aj ja od detstva. Vola sa to socialna fobia tusim alebo mozno inak velmi som to nestudoval. Alebo v miernejsej forme iba porucha sebavedomia ci take nieco. Ani ja presne neviem co presne to je a ale viem ze je to velmi neprijemne. Som Ing par mesiacov a tiez som mal problem pred skupinkou ludi rozpravat. A raz som mal iba precitat jednu stranu projektu pred celou triedou a cital som ako druhak na zakladke s roztrasenym hlasom. Volakedy je to lepsie a inokedy horsie. Ale zistil som ze je to ovela lepsie ked robim nieco co mi zvysi aspon trochu sebavedomie. Hlavne zovnajsok. Pekny uces, zacal som chodit do posilky, pekne oblecenie atd. Lebo ludia su velmi povrchny a ovela radsej sa daju do kontaktu s niekym kto pekne vyzera. A velmi mi pomahal tanec. Doma aj sam som zapol hudbu a tancoval kym som neodpadol od unavy. Alebo beh vonku v prirode, lese, parku atd je super proti stresu. Pripadne iny sport napr squash je super, pingpong atd. Takze si najdi nieco co ta bude bavit a dufam sa ti zmeni zivot k lepsiemu. tiez drzim palce.
Ahoj, tiez mam take problemy ako pani Nelka, bola som dobra studentka, tiez isla na gympel, lebo sme nemali peniaze na dochadzku do Kosic. zmaturovala na jednotku, isla na vysku, skoncila som s bakalarom. Prisla som na to, ze bohateho cloveka nerobi skola ani titul. A nenavidela som celu skolu, tak ako bola. Bola som 3x v UK, pracovala v chlade, po anglicky som inac nemala problem rozpravat. Asi preto, lebo ma nikdy nikto ,,nebuzeroval,, ohladom toho jazyka. Ale buzerovali ma kvoli slovencine. Som ,,madarka,, z juhu, preto. Ale co sa tyka komunikacie, niekedy presne mam to, co vy tu vsetci popisujete - soc. fobiu. Od detstva to mam, neviem preco, aj kamoska to ma. Mame jednu spolocnu vec- nasi otcovia boli alkoholici. Tazky zivot dieteta. :( a tiez som sa snazila tancovat,hlavne doma, a na diskotekach, ale tam davali inu hudbu, ktoru som nemala rada. Potom som uz prestala chodit. Uz to nie je -davno- o tancovani, ale o alkohole a dievcatach, ktore vyzeraju ako, no radsej nepoviem. ... Pracu tazko nachadzam, velakrat to po 3-5mesiacoch necham. Priatel mi hovori, ze nemam plany do buducna. Aktualne ma toto najviac znervoznuje. Plany, vzdy len tie plany. Je nutne daco vymysliet. Ale vobec neviem co... co mam robit so zivotom. Vobec.
PhDr.Ondrejkova [Psycholog]