Nerozhodnosť so vzťahom
Dobrý deň,
mám 18 rokov a už dlhší čas ma máta jeden problém.Po dvoch neúspešných a veľmi krátko trvajúcich vzťahoch,som sa zoznámila s jedným úžasnym človekom.Je odo mňa o rok starší a je naozaj ideál,a to nielen podľa môjho gusta.Všetky moje kamarátky ktoré ho poznajú s ním vychádzajú veľmi dobre,v podstate ako všetci.Je to totiž naozaj človek s veľkým Č. Ako malý si toho prežil naozaj dosť, cez naozaj závažne zdratné problémy vďaka ktorým dospel až príliš rýchlo. Je ochotný,nápomocný,strašne dobrý a urobil pre mňa toľko ako nikto iný. Každý mi vraví že by pre mňa urobil čokoľvek na svete,a ja viem že to je pravda. Mám ho neskutočne rada,trávim s nim v podsatte takmer väčsinu svojho voľného času a naozaj neprejde deň aby sme neboli spolu. Každý nás už v podsate berie ako pár, myslím že tak vyzeráme a asi sa aj tak správame avšak nič medzi nami nie je. Nie žeby on nechcel, chyba je však z mojej strany.Čo sa týka fyzickej stránky vôbec ma nepriťahuje.
Je mi s ním dobre,mám pocit bezpečia keď ma objíma, keď spolu zaspíme na gauči, avšak predstaviť si že sa s ním bozkávam, či snáď ešte niečo viac si naozaj nedokážem. Bola som už zaľúbená,skutočne so všetkým čo k tomu patrí, avšak táto láska mi nebola opätovaná. Teraz cítim že ja som tu tá ktorá lásku nedokáže opätovať a o to viac ma to mrzí a neskutočne škrie.Viem že sa pre mňa trápi,a že stále ku mne cíti viac ako ja k nemu,a ja to nedokážem napraviť. Už to trvá takmer dve roky a ja cítim že ak by to malo prísť tak by to už prišlo. Cítim sa však kvôli tomu naozaj mizerne. Nikdy som tak po ničom viac netúžila ako po tom, aby som ho ľúbila aspoň tak ako on mňa.
Najmä ma trápi skutočnosť, že jediný problém ktorý mi v tom bráni je fyzická stránka. Po psychickej nepoznám lepšieho a krajšieho človeka,a viem že život s ním by bol naozaj ideálny. Natoľko ho už poznám.Skutočne si s ním viem predstaviť život, budúcnosť a dokonca i spoločné deti napriek môjmu mladému veku.O to viac si preto pripadám ako strašne povrchná mrcha, ktorá ho len využíva. Viem že by bolo asi lepšie keby som s ním prerušila všetky kontakty a nechala ho ísť. Časom by na mňa zabudol a asi by mu bolo lepšie, nie som však taká silná. Potrebujem ho. Potrebujem ho každý deň, no keď sme spolu a ocitneme sa v nejake romanticke situácii ja som v rozpakoch lebo viem čo by sa odo mňa očakávalo,no ja to nemôžem. Nedokážem ho pobozkať, jednoducho to nejde. Vôbec ma nepriťahuje. Som naozaj tak strašne povrchná?Čo mám robiť mám ho nechať ísť, alebo sa mam cez to skúsiť preniesť? Som naozaj zúfala. Ďakujem
PhDr.Ondrejkova [Psycholog]