Mama sa vyhráža samovraždou
Dobrý deň,
mám veľký problém a už neviem ako ho riešiť. Moja mama žije s mojím 15 ročným nevlastným bratom. Chodí iba do práce a domov. Nemá žiadnych priateľov, prerušila kontakty s celou rodinou okrem mňa a brata. Už pred niekoľkými rokmi urobila jednu čudnú vec - jeden deň ma nepustila do školy, schovala film z fotoaparátu pod moju posteľ a povedala mi, že nemám nikomu otvárať dvere, lebo niekto po nej ide a chce tie fotky. Samozrejme, nikto neprišiel a otec jej hovoril, že sa má ísť liečiť. To si pamätám iba takto, lebo som bola ešte na základke, teraz už mám 21 rokov. Potom niekoľko rokov bol kľud. S ocom sa rozišla (to bol môj nevlastný otec, s ktorým má môjho brata, ja mám iného otca). Odvtedy prešlo asi 7 rokov, presťahovali sme sa. A teraz asi posledné tri roky sa stále sťažuje, resp. nadáva a to veľmi vulgárne aj pred mojím bratom, že ju stále otravujú akýsi ľudia, presnejšie policajti. Ale vôbec neviem, čo ako po nej chcú. Vraj za ňou aj chodia. Ale ide o to, že nič také sa nedeje, lebo priznala, že stále počuje tých policajtov iba vo svojej hlave. Už tri roky nosí stále v ušiach vatu, keď som sa jej opýtala prečo, vždy povedala, že vtedy nepočuje tie urážky a nadávky policajtov. V práci zase vždy počúva hudbu. Vatu nosí neustále, cez deň, aj v noci. Najnovšie sa začala vyhrážať samovraždou, vraj už nemôže počúvať tie nadávky, už to podľa mňa začína byť vážne. S nikým sa o tom však nechce rozprávať, s jej mamou aj bratmi prerušila akýkoľvek kontakt, tvrdí, že jej nechcú pomôcť a veľmi na nich nadáva, pritom to vôbec nie je pravda, stále za ňou chodia, no ona im nechce otvoriť a tak iba búchajú na dvere. Nezdvíha im telefóny, neodpisuje na sms, keď sa s nimi stretne v meste, veľmi neslušne im vynadá. Ja sa s ňou tiež snažím rozprávať, ale nedávam jej najavo, že je psychicky chorá, snažím sa to z nej vytiahnuť tak, že verím tomu, že naozaj sa to deje, aby mala dôveru aspoň vo mne ale nič, tiež sa naštve a pošle ma preč. Skrátka, nedá sa s ňou porozprávať, už som to skúšala hocijako, úplne to ignoruje, alebo nás neslušne pošle preč. Samozrejme sme skúšali jej vysvetliť, že by jej pomohla návšteva psychológa, že to nie je žiadna hanba, lebo veľa ľudí má psychické problémy, ale o tom nechce ani počuť, vraj sa máme liečiť my. Už na to nemám síl a vôbec neviem, ako to mám riešiť. Stále chodí po byte a vykrikuje a nadáva a vyhráža sa. Dokonca mi pred chvíľou volala, že keď sa jej niečo stane, mám je sľúbiť, že si brata vezmem na starosť ja a ani za nič naša babka!! To už som sa naozaj vyľakala. S babkou rozmýšľame, či by sme nemali na ňu zavolať psychiatrickú ambulanciu, čo myslíte? Lebo my ju dobrovoľne nikdy nedostaneme k doktorovi. Ale tam je zas riziko, že ju vyhodia z práce a má splátky, stará sa o brata a je to veľmi dobrá práca. Vôbec nevieme, čo robiť, prosím, poraďte nám niečo. Nechcem, aby si niečo urobila.
Vopred ďakujem.
PhDr.Ondrejkova [Psycholog]