Emočná skala

Dobry den.
Pred asi 15 rokmi som sa zatala a povedala si, ze nikdy viac nebudem plakat. To som aj svojou tvrdohlavostou dokazala. Lenze okrem placu som potlacila vsetky emocie. Som tvrda ako skala. Neviem sa tesit, ani plakat, prejavovat emocie, ci empatiu. Teraz mi to velmi chyba. Niekedy sa mi nakopi tolko starosti, ze by som sa chcela vyplakat, ale neda sa mi. V mojej praci nie je ani kusok emocie, vidiet len chlad. Cely moj zivot odvtedy je velmi racionalny. Nic sa ma nedotkne, ani pohreb. Da sa to este zmenit? Existuje nejaka konkretna technika, ktorou by som mohla opat svoje emocie spojit s mojim zivotom? Vdaka za odpoved.

Komentáře uživatelů ...

Maja.who

20. 2. 2012 17:26:12

Ahoj, chcela som len napísať že z časti viem, čo prežívaš. Tiež sa tak správam, aj keď asi nie v takej miere. ale keď som na verejnosti, alebo pred cudzími ľudmi, chovám sa, ako by som nemala žiadnu emóciu. Smejem sa takmer nasilu a hnev alebo nespokojnosť neprejavujem, myslím si, že nič také ani necítim, tak netreba. Ale povedala som si, že prejavovať city nie je nič zlé, je to ľudské a všetci to robia, pretože je to prirodzené. Keď ma teda niečo v duchu poteší, snažím sa to prejaviť aj nahlas, vložiť do toho emóciu. A verím, že keď to takto budem postupne robiť, stane sa to pre mňa prirodzené. Možno som sa netrafila do tvojho problému, ale je to moja rada:)A ak som sa trafila, tak s tým začni aj ty, aj keď ti to zo začiatku príde zvláštne. Treba si uvedomovať aj tú najmenšiu emóciu čo v nás vyvoláva hociaká bežná denná situácia. Poriadne si ju uvedomiť, prijať ju a potom prejaviť:)

grula

20. 2. 2012 21:25:52

Emocie mi pridu take, akoby som zostavala naha. Akoby kazdy do mna videl a ja sa za to hanbila. Neviem, mozno mam strach z lutosti. Mozno z empatie druhych ku mne. Ja neviem. Maja.who vdaka za reakciu.