Chorobná žiarlivosť
Dobrý deň.
Potrebujem pomôcť. Som dosť žiarlivá. Mám 18 a môj priateľ 32 rokov. Sme spolu už 8 mesiacov. Náš vzťah bol zo začiatku úžasný, bol pre mňa tým najlepším čo som v živote stretla, je to veľký romantik a je tiež veľmi nežný. Obidvaja sme nemali veľmi dobré detstvo. Mala som asi 3 roky keď mňa a moju mamu opustil otec. Dôvodom bola jeho nevera. Bola som malá a neuvedomovala som si to. Život bez otca bol veľmi ťažký hlavne pre mamu čo sa týka financií, ale mne otec vôbec nechýbal. Priateľ naopak zažil vo svojich 15stich rokoch obrovské peklo, v náručí mu zomrel jeho milovaný otec na infarkt. Každý z nás si niečo z minulosti priniesol aj do prítomnosti. On sa zo svojou minulosťou vyrovnal ale ja nie. Ale prejdem k veci. Priateľ pracuje v jednej firme, predáva rôzne výrobky, a k jeho práci patrí aj to že hľadá hlavne ženy ktoré by bud v tejto firme pracovali alebo si len objednávali výrobky. Dosť som mu to vyčítala a nechápala som prečo kontaktuje na pokeci iba ženy, jeho odôvodnenie bolo také že zo ženami si rozumie viacej než z mužmi, a to bola prvá vec ktorá mi vadila, i ked ja si rozumiem viacej s chalanmi než zo babami. Keď chodí na stretnutia s týmito ženami, vždy som ho prosila o to aby som tam mohla byť aj ja, ale nie vždy sa to dalo keďže ešte chodím do školy. Začalo mi na jeho stretnutiach vadiť to že tým ženám platí kávu a mňa nikam nikdy nepozve. Postupne mi vadilo to aké krásne a sexi ženy si vyberá a nahovárala som si že namiesto toho stretnutia s tými ženami spáva. Nedokázala som túto myšlienku zo seba dostať. Neskôr kontaktoval aj svoju kamarátku, prvé stretnutie kvôli obchodu ktoré s ňou mal som absolvovala aj ja. Keďže priateľ býva v inom meste, cez prázdniny alebo cez víkend som bola uňho. Prosila som ho o to že keď nebudem uňho doma tak si neželám aby si tam vodil nejaké ženy. No hneď ako som mu toto povedala mi povedal že tú svoju kamarátku pozval na kávu. Vtedy som naňho nakričala a povedala som mu že to nie je normálne aby zadaný chlap si vodil domov cudzie ženy. Bola som si istá že medzi nimi niečo je. Po čase ho táto kamarátka začala šťuchať na Facebooku za deň asi 10 krát, keď som to zistila začala som ho upodozrievať z nevery, no on mi stále hovorí že mi je verný, a že svoje predošlé partnerky nikdy nepodviedol. A práve jeho bývalé priateľky boli dôvodom našich ďalších hádok. Môj priateľ má zo svojou bývalkou ročného syna na ktorého platí alimenty, ale ona mu nedovoľuje sa zo synom stretávať. Keď som bola uňho doma, zbadala som v skrini rôzne dvd na ktorých bolo napísané Obrázky. Nevedel čo na tom dvd je a tak ho dal do notebooku. Na tých obrázkoch bola jeho bývalka celá nahá a mňa to strašne naštvalo, nechápala som prečo ich tam stále má, no on mal na to také vysvetlenie že ked pracoval aj v iných mestách a býval tam na ubytovni nemal čas sa zaoberať nejakými dvdčkami. Naštvalo ma aj to že jeho bývalka mala veľké a pekné prsia a ja mám malé. Mám veľmi nízke sebavedomie ktoré je spôsobené šikanou na základnej školy. Všetky fotky vymazal no ja som mu to neodpustila. Postupne som mu našla doma rôzne darčeky od bývaliek a to už ma poriadne naštvalo, ale mal na to znova vysvetlenie. Snažila som sa mu veriť no nešlo. Ja si uvedomujem že ubližujem jemu ale hlavne sebe, ale potrebujem s tým pomôcť.Bojím sa že ho stratím. Nedávno som čítala že ženy žiarlia na mužov lebo sa boja že ich stratia, ale neuvedomujú si že tou žiarlivosťou toho partnera ešte viac odpudzujú a nie priťahujú. Budem rada ak mi dáte nejaké rady.
S pozdravom žiarlivá Alenka
Mgr.Vrankova [Psycholog] Veľmi obsiahlo a pekne popisujete svoj problém. Musím sa priznať, že ako prvé ma zaujal Váš veľký vekový rozdiel. Napriek tomu, že to páry neradi počúvajú, vo veku ako ste Vy, to môže zohrávať veľkú rolu. 18 rokov je vek s úplne inými záujmami, skúsenosťami, postojmi k životu ako aj trávením času ako 32. Môžu vznikať rôzne rozpory a určite aj žiarlivosť môže byť jedným z nich. Čo sa týka samotnej žiarlivosti - môže byť prirodzená, ktorá sa z času na čas vyskytne asi u každého z nás a tiež chorobná, ktorá nemá reálny podklad a opakuje sa, či človek má príčinu alebo nie. A tiež závisí od toho, či majú partneri rovnaký postoj k určitým veciam. Pre jedného je napríklad normálne chodiť na kávu s kolegom, kým inému to vadí - a to už môže škrípať.
Máte pravdu, že neustálymi scénami môžete partnera len odstrašiť. Na druhej strane situácie, ktoré popisujete nie sú štandardné - napr.s cudzou ženou v jeho byte, myslím, že by vadili aj iným ženám. Jednou možnosťou sú opakované rozhovory s Vašim partnerom o Vašich pocitoch - v kľude a bez kriku. V prípade, že však žiadne zmeny nenastanú a Váš priateľ neurobí ústretové kroky, Vám zostane len zvyknúť si, alebo sa rozísť. Akokoľvek tvrdo to znie, treba sa zamyslieť i nad tým ako vážne to v tomto prípade s Vami Váš priateľ myslí. Držím palce!