Mám psychickú poruchu - ako to riešiť?
Dobrý deň prajem.
Po dlhych a dlhych rokoch trapenia som si uvedomil ze to co sa deje v mojej hlave nieje v poriadku a uz idem fakt psychicky dolu vodou. Neviem ako vam to mam popisat ale skratka 24 hodin denne na nieco myslim trapim sa vnutorne sa tryznim a nedokazem si povedat dost nemysli na to vzdy a vzdy ma zozieraju myslienky ze som neschopny idiot co v zivote nikdy nic nedokaze. Mam problem tie s mojou povahou vacsinou som vybusny a velmi podrazdeny a niekedy to prenasam aj na ine osoby. Neviem ako to zmenit a uz po 20 rokoch chcem zit normalmy plnohodnotny zivot. Je pravda ze nemam moc priatelov resp nemam ani jedneho takeho ktoremu by som sa mohol nejak zdoverit mozno to sa vo mne nakopilo za tie roky. Pred par dnami som sa rozisiel s priatelkou ktoru som fakt miloval ale som zistil ze ma podviedla a to ma dostalo uplne na kolena taky som bol nastvany ze som jej pisal ze jej vyvrazdim rodinu atd viem ze to nieje normalne len chcem napisat ako dalej to zaslo ta moja neovladatelnost v niektorych chvilach. Predtym som mal problemy s nedmernou ziarlivostou a pritom ma zaidne dievca nepodviedlo. Teraz som si ale povedal ze budem jej verit a takto som dopadol. To je nepodstatne ale ide o to ze nedokazem normalne premyslat. Ta ziarlivost. Nahla zmena nalady z minuty na minutu. Som schopny sa polhodinu smiat a za chvilu ma napane neco zle v zivote a uz som cely den bez nalady uplne doslova mrtvy. Toto mi vzdy niekto vycital a chcem sa zmenit ale nejde to nejde akokolkvek chcem. Stale mam predstavy ze kazdy kto okolo mna prejde si mysli o mne ze som totalny chudak atd atd... Je toho strasne moc to sa sem ani nezmesti vsetko vypisat. Mam obrovsky zmatok v hlave aj z minulosti. Otec mi zomrel ked som mal 3 roky odvtedy ma vychovavali krstny rodicia som im vdacny za to ale ked som dovrsil 18 siel som matke cize tie dva roky som u nej kedze tam som sa necitil dobre vo vsetkom som bol obmedzovani jak male decko. Tuto mam u matky klud to hej ale na druhej strane neustale hadky ked sa urazi za vsetko mozne a je schpna sa aj na 2 tyzdne mi nepovedat ani slovo a to ma zabija. Je toto mozne ze vsade kde som ja mozu byt taketo problemy? Je pravda tiez ze trpi schyzofreniou to ma niekedy utesuje ze mal by som to aj ja chapat len mam obavy ci ju nemam aj ja. Ja som sa narodil ako posledny a obaja surodenci su stastny kazdy ma uz soj zivot tak neviem ci je mozne aby som ju ja mohol mat. Viem ze tu mi neporadit len neviem kam s tym. Nechcem skoncit u psychiatra lebo to by som stratil aj tu najmensiu chut do zivota co mi zostala. Nechcem uz cakat chcem zmenit svoj zivot chcem zit a mat prazdnu hlavu a nie stale na nieco mysliet. Nechcem mat priatelku a stratit ju mojou chorobnou ziarlivostou atd....ako to tak citam co pisem tak vidim ze ani neviem popisat co mam v sebe. Hnev smutok strach v jednom :( ked to tak pisem mozno sa nezda nic neobvykle ale ja najlepsie citim ze sa rucam dusevne uz. Potrebujem pomoc kym nespravim neco co budem do srmti lutovat a tento rok maturujem a neviem si predstavit buducnost nic. Už neznesiem tie myslienky v hlave nonstop stale si domyslam veci pomaly sa vyhybam kontaktu s ludmi a posledny mesiac asi som na tom tak zle ze ak ma nieco fakt vytoci tak sa cely trasiem a tiez som rozmyslal na d psychologom len toto neviem ci potrebujem predpis od lekara. Zistil som ze dost sa plati za jednu hodinu som ochotny zaplatiti cokolvek ak mi to pomoze. Už nechcem fakt doma sediet jak chudak a cely zivot sa mucit v tom aky som chudak neschopny a cely zivot mi prenika medzi prstami a to uz mam najlepsiu maldost za sebou si myslim.
Mgr.Vrankova [Psycholog] Z Vášho príspevku znie naozaj zúfalstvo. Ešte ma po prečítaní napadá slovo - zmätok. Nepíšem to preto, aby ste niečo lepšie dovysvetľoval, skôr mám pocit, že to je presne to slovo, čo odráža Vaše pocity a Vaše vnútro. Chápem, že musíte byť z toho nešťastný, a že máte strach. Pýtate sa na schizofréniu, ktorú má Vaša matka. Je fakt, že ak v rodine takáto choroba je, je vyššia pravdepodobnosť, že ju môže mať aj dieťa. Nie je to však žiadna nevyhnutnosť a tú môže diagnostikovať naozaj len lekár. Prejavuje sa hlavne odklonom od reality, napríklad sa človek odcudzuje svojmu okoliu, môže pociťovať chaos, stiesnenosť a stratu kontroly nad sebou. Bežné udalosti môžu pre neho získať akoby nenormálny význam, sú cudzie, ťažšie sa v nich orientuje, robí menej objektívne závery. Často začína práve v období rannej dospelosti. Ďalej môže mať ešte mnoho ďalších príznakov, tie však nebudem opisovať, myslím, že je to zbytočné a zabralo by to veľa miesta.
Vy ste v období dospievania, ktoré je veľmi citlivé na všetky podnety a pociťovanie. Človeku sa vtedy menia hormóny, mení sa spôsob fungovania mozgu, čo môže a často aj vnáša chaos do prežívania, a intenzita je u rôznych ľudí veľmi individuálna. Vaše pocity teda môžu súvisieť aj s tým. Čo sa týka choroby - v podstate máte veľkú výhodu, že viete o jej možnosti, môžete sa pozorovať a prípadne všas zachytiť. Hlavne sa nebojte predsudkov. Nejdem tu však nič určovať, z informácií podaných na tak malom priestore sa to určite nedá. Nepíšete, či je niečo, čo rád robíte - cez záľuby sa dajú mnohé veci so sebavedomím, či vzťahovaním sa k ľuďom vyriešiť. Určite Vám odporúčam návštevu psychológa - bude vedieť určiť, v čom Vaše ťažkosti sú, aj to ako Vám pomôcť. Len sa nebojte a zahoďte predsudky voči všetkému, čo má predponu "psy".
Úprimne Vám držím palce a ospravedlňujem sa, že ste musel na odpoveď tak dlho čakať. Pekné dni.