Odpustit či opustit?
Dobrý den,
prosím o radu zkušenější. Jsme s partnerem 5let a máme 5měsíčního syna. Přišla jsem mu na pár sms a také schůzky s jinými ženami. Partner je o 5 let mladší. Mně je 28 a jemu 23. Celý vztah jsem mu nevěřila a podezírala ho ze špatných úmyslů, když někam měl jít, tak jsem měla hloupé poznámky atd... Toto trvalo doteď až jsem ho k tomu dohnala. Vše jsem si uvědomila a přítel přišel s tím, že si chce užívat a dohonit, co zameškal. Domluvili jsme se na tom, že mu dám půl roku na to, aby si ujasnil, co chce, ať si užije a vrátí se jen tehdy až to bude mít vyřešené. Myslíte, že jsem se zachovala správně? Co když si zvykne a nebude se chtít zbavit ani milenky, ani mě? Měla jsem ho opustit hned? Miluju ho, tak je to vše těžké a dělám unáhlená rozhodnutí.
Ťažko povedať čo je dobré a čo zlé rozhodnutie a správanie. Otázka je, čo vo vzťahu chcete a viete tolerovať a čo už nie. Jedno je ale isté. Keby Váš priateľ bol vo vzťahu úplne spokojný, asi by nevyhľadával nové známosti. Nemá to s vekom nič spoločné. Aj Vaša podozrievavosť od začiatku asi mala určité dôvody. Na druhej strane, dohoda typu: "rob si čo chceš pol roka", znie na prvý pohľad OK, ale zamysleli ste sa nad dôsledkami? nejde tu len o milenku, ale čo akože máte byť pre partnera toho pol roka? Matka jeho dieťaťa? Občasné pobavenie? Plnohodnotná partnerka?
Ja by som Vám odporučila, aby ste sa s partnerom ešte raz posadili a naozaj sa porozprávali, čo ďalej. Máte spolu dieťa a aj pre jeho výchovu je jednoznačnosť dôležitá. A nejde tu len o to, čo chcete Vy, ale aj čo chce Váš partner. Nie je to len o tom: "OK, odpustím ti", ale je to aj o tom, "Chceš vôbec byť so mnou?"
Komentáře uživatelů ...
Dobrý večer, ja nesúhlasím s pani psychologičkou a myslím si, že to vôbec nemusí byť otázkou toho, či mal všetko v partnerstve alebo nie a že to nesúvisí s vekom. Myslím si, že to veľmi súvisí s vekom aj charakterom človeka. Možno ste to tušili už predtým, že nieje monogamný muž. Možno si ešte z hľadiska veku neuvedomuje tú zodpovednosť mať dieťa so ženou.... Ja mám 30, ale určite viem, že ako 23 ročná som rozmýšľala diametrálne odlišne. Určite by som mu nedávala pol roka na rozmyslenie a vyriešenie si čo potrebuje. Ste dvaja dospelý ľudia, tak si treba sadnúť, porozprávať sa a zistíte, či je otec vášho dieťatka perspektívny alebo nie a podľa toho sa zariadite. Prajem vám veľa šťastia
PhDr.Ondrejkova [Psycholog]