Vzťahovačnosť
Dobrý deň.
Posledný rok mám problémy.Som silný introvent väčšinou len čítam, pozerám telku.Mám len jednu kamarátku od detstva. Mám 17 rokov a nebola som ešte v partnerskom vzťahu. Ledva živote som komunikovala s chlapcami.Dalo by sa povedať že sa rozprávam raz za pol roka s chlapcom.Hlavný problém je niečo iné.Som na novej škole na internáte. Pri cestovaní kde je viac ludí napr. na zastávke, v doprave a pod. mám zvláštne pocity, jak keby ma chceli pretiahnuť všetci muži naokolo...Taktiež ked sa žena na mňa pozerá si myslím ,že si o mne myslí že som ľahká žena.Napr. ked som aj v škole hned sa pozerám na učiťelkine červené nechty či suknu a stále ma to otravuje.Všímam si obrúčku a pod. Proste sa ťažko aj pozerám mužom do očí. Neviem prečo takéto myšlienky mám ale dosť ma otravujú v doprave.Nikdy som nemala styk s mužom, dokonca by som povedala že som asexuálna. Neviem či ide o strach z mužov. Na internáte na mna za chrbtom hovoria chlapci že som kurva.Aj ked medzi sebou ,ale počujem to napr. ked vstupujem do výťahu. Bojím sa že si v živote takto nenajdem priateľa a zostanem sama.Dosť ma to trápi. Vlatne s rovesníkmi sa ani veľmi nekamarátim len s dospelými. Každý mi hovorí že som pekná aj sa starám o seba, ale ja nechápem prečo o mňa nikto neprejavil ešte záujem.Aj ked som introvent a slušné dievča. Teraz v dospievaní mi diagnostikovali mierny aspergerov syndrom. Neviem či to nesúvisí s diagnozou.Nejde skor o nejakú fobiu alebo neistotu k mužom?
Mgr.Vrankova [Psycholog] Problém, ktorý popisujete určite môže súvisieť s diagnózou Aspergerov syndróm. Zväčša sa prejavuje rôznou mierou ťažkostí v oblasti sociálnej interakcie - teda kontaktu, komunikácie a predstavivosti. To by sedelo aj s Vaším introvertným zameraním, aj s tým, že máte málo priateľov. Ľudia s touto diagnózou majú tiež často na rôznej úrovni problém s odčítaním signálov od druhých - v praxi to môže znamenať, že si vysvetlia nejaké správanie, či gestá inak, ako sú v skutočnosti myslené. Tak je to možno aj v prípade chlapcov a toho, čo o Vás hovoria. Poradila by som Vám, zistiť si čo najviac informácií o syndróme, možno sa poradiť i so psychológom, aj ohľadom Vašich myšlienok o druhých. Čo sa však týka vzťahov s mužmi - ešte nezúfajte - 17 rokov nie je tak veľa, že nevyhnutne musíte mať kopec skúseností. Všetko má svoj čas a pravdepodobne práve Vy ste človek, ktorý ho potrebuje a je to úplne normálne. Držím palce!