Problém so vzťahmi
Dobrý deň.
Mám 18 rokov a mám taký problém. Chcela by som mať chlapca, ale mám s tým obrovský problém a neviem si vysvetliť prečo. Pri výbere som dosť náročná na povahu, musí mi spĺňat veľa požiadaviek. Aj napriek tomu som sa spoznala asi pred 2 a pol rokom s jednym úžastným chalanom. Dlho sme sa spoznávali a kým sme spolu začali chodiť prešiel dlhý čas. No boli sme spolu iba asi tri týždne a naraz ako keby som ho chcela chladnokrvne od seba. Keď sme boli soplu vonku a priblížil sa ku mne, keď sme si dali pusu hrozne sa mi to sprotivilo. Chcela som sa tomu vždy vyhnúť, bolo mi to ako keby odporné, a nechápem prečo. Keď sme sa bozkávali vôbec som si to nevedela užívať. Bol kumne vždy dobrý, milý, úprimný, nežný, vždy mi vyhovel a ja si ho vážim a mám ho veľmi rada. No a po tých troch týždňoch, na ktoré síce stále spomínam v dobrom, som sa s ním rozišla. Najhoršie bolo, že som nevedela ako mu to mám povedať alebo vysvetliť. Stále sa ma pýtal, prečo som to spravila a sama som nevedela prečo:( To bol neskutočne hrozný pocit. Po dlhej dobe sa s tým zmieril no ja ho mám stále po tých vyše dvoch rokoch rada. Nikto mi nie je taký blízky ako bol on. A takto je to vždy. Už viac seróznych chalanov chcelo mať somnou vzťah, no ja mám v tom jasno. Neviem si to predtaviť, vždy som ich "poslala preč"..A nechcem ich raniť. Len moje pocity sú také divné vždy. Myslím nato, ako budeme pri sebe a hnusí sa mi to. Možno ešte niesom pripravená. Povahovo som introvert a mám problém so sebavedomím. Neviem, či to trošku s tým súvisí, ale mám strach, že s nikým nebudem môcť vydržať mať pekný vzťah. Taký po akom som vždy snívala. Snáď mi k tomu budete vedieť niečo povedať a skúsiť ma upokojiť. Veď zase mám len 18 tak dúfam, že sa všetko napraví. Ďakujem vopred za odpoveď.
Mgr.Vrankova [Psycholog] Naozaj je pravda, že 18 rokov je vek, kedy ešte človek skúma sám seba a skúma to, čo vlastne od života, od seba, ale aj od vzťahov naokolo chce. Nebojte sa toho. Určite nemusíte mať strach, že si nikoho nenájdete. Prvé vzťahy bývajú často presne také ako to popisujete. A k tomu, čo píšete ma ešte napadlo - nie je vo vzťahu dôležité len to, ako si vychádzame, ako si rozumieme, či je partner ku mne dobrý a podobne - to je tá rozumová stránka, ale významnú rolu zohráva aj zamilovanie - také to "bezrozumové" a fyzické. A možno práve to Vám v tom vzťahu chýbalo. Ale všetko má svoj čas. Buďte trpezlivá a držím palce!