Náš vzťah
Dobrý deň.
Obraciam sa na Vás s problémom môjho vzťahu. S partnerom sme spolu 2 roky.Máme za sebou už aj jeden rozchod a to z jeho strany , lebo nie sme z jedného mesta. On to vtedy prežíval ťažko, horšie ako ja (smiech ). A tak to ukončil, no asi zistil že mu chýbam, tak sme opät spolu. Môj problém je v tom, že hoc ho už poznám ako tak , nechcela by som o neho prísť , no dosť mi vadí jeho povaha . On je flegmatik a ja zas sangvinik.Jeho netrápi , že sa nevidíme dlhší čas a keď mu dám najavo , nech sa rozhýbe , veď to nie je taká diaľka, tak na mňa vyskočí že do neho len hučim a že ho nechapem, že on ma povinnosti, no ta diaľka nie je taká žeby si nevedel najsť čas a chybu si neprizná.A na tom všetkom je najhoršie to že mi za ten čas ešte nepovedal, že ma lubi. My zeny to potrebujeme počuť , aspoň určite ja. Čo mám podla vás robiť ukončiť to alebo sa naučiť to akceptovať? len ja sa to snažím akceptovať a nejde to moc.
Mgr.Vrankova [Psycholog] Je veľmi zaujímavé vzhľadom k tomu, čo píšete, že ste vydržala dva roky. Nemyslím si celkom, že je v tomto prípade až tak podstatná jeho povaha. Mám pocit, že ide skôr o Vaše rozdielne postoje ku vzťahu ako takému. Alebo o to, čo od neho očakávate. Ak tieto očakávanie nie sú podobné - nastáva problém. Takže buď ste Vy dvaja v tomto niekde inde a v tom prípade nevidím veľa možností k zmene, alebo nie ste k sebe dostatočne pripútaní (zaľúbení?) a vtedy existuje len možnosť, aby ste sa k sebe vzdialenostne priblížili, lebo inak je tiež malá šanca. Navrhujem sa stretnúť a s priateľom sa o tom, čo cítite v kľude porozprávať, možno aj navrhnúť skusmo nejaké pravidlá. Držím palce!