Nechcem iného
Dobrý deň, potrebujem poradit:
Mam priatela, ktoreho mam velmi rada a s ktorym je mi velmi dobre, on ma lubi a stara sa o mna. No viem, ze to nieje clovek pre zivot a ze by som sa mala co najskor rozist. Ja sa ale rozist nechcem, nas vztah je velmi pekny a ma ho rada a rozchod si vobec neviem predstavit, rozmyslam nad tim preto ze viem ze by som mala, ze by to bolo spravne. Hovorim si, ze rozchod budem riesit az ked to pride, ked sa skutocne do niekoho zalubim alebo jednoducho budem mat vazny dovod (rozumovy dovod je velmi vazny, viem). Najhorsie je ked stretnem niektoreho chlapca ktory ma pozyva na rande a chce ma. Ja sa bojim ze co ak aj ja ho budem chciet a budem musiet rozmyslat co teraz a bude to take strasne...A viem ze aj moji rodicia by chceli aby som sa dala dokopi s nekym inym a podporuju ma ked stretniem niekoho ineho. Teraz som mala pozvanie na rande a bolo mi z teho zle, trasla som sa a chcelo sa mi plakat a isla som sa zblaznit. Aj ked sa mi niekto paci, tak ho nechcem, ale hovorim si, ze co ak nerobim dobre a zkazim si zivot a budem raz lutovat. Je to nieco zle so mnou ze ked ho mam rada tak nechcem odist? Mozno by niekto povedal ze hlavne aby som odisla, nie je dolezite s kym, toho praveho mozem stretnut neskor, no ja nechcem prezivat rozchod kvoli nekomu s kym sa budem o dva mesiace tiez rozchadzat, alebo prezivat toto iste, ze to nieje to spravne ale ja sa nechcem rozist. Neviem, co to je a uz nevladzem. Dakujem pekne za radu!
PhDr.Ondrejkova [Psycholog]