Som na poslednom mieste?
Dobrý deň,
mám priateľa, s ktorým nežijeme v 1 meste. obaja máme po 1 dieťati, sme spolu s prestávkami cca 1,5r aj pre problémy okolo detí(žiarlivosť), aj pre vzdialenosť(asi 1h cesty) a napriek úskaliam vyplývaj. z našich pováh a ich zlaďovania- sa náš vzťah k lepšiemu(tj. k blízkosti a dôvere)rozvíja dosť pomaly,aj keď sa mi zdalo, že predsa len a najmä pred 2 týž. som mala problémy v práci a v súvislosti s tým až existenčné obavy- a vtedy ma prekvapujúco podržal, vlastne vtedy som pocítila, že spolu obaja ozaj niekam spejeme-mám na mysli spoločný život.Raz- nie hneď samozrejme. Doposiaľ som v tom bola opatrná, ale posled. 2 týž. som sa vďaka tomuto jeho postoju voči nemu viac uvoľnila, otvorila, pocítila som vtedy- nachvíľu- pri ňom hlavne to, čo vo vzťahu potrebujem a hľadám najviac- pocit istoty. Ale asi som to precenila, teraz mám pocit, že to ide do starých koľají, konkr. teraz má pred sebou skoro 3 voľné dni a vysvitlo, že si ich s nami plánoval len okrajovo- AK mu zvýši čas kvôli ostatným aktivitám-opraviť auto sestre( s kt. si síce veľa vzájomne pomáhajú, ale aj tak sa mi nepáči, že svoj čas predovšetkým podriadi jej, a mne ten zvyšok.Nemalo by to byť naopak??)Okrem toho proste všetko je dôležitejšie, ako byť so mnou- akoby nestačilo, že obaja máme z obj. príčin málo času pre seba- vzdialenosť, deti, práca- tak aj ten zvyšok, čo ostáva- pokojne trávi inak a ja prichádzam na rad až, ek´d mu zvýši "okienko"...Hovorila som s ním o tom a v podstate sme k ničomu nedošli, on to proste berie tak v pohode, akože inak to nemôže byť, a hotovo, jemu to takto zjavne stačí:-( Proste môj záver je-že mu NECHÝBAM. Keby áno, sám by sa snažil, aby sme boli spolu viac. Ale jemu stačí, ako to je- že si 1x denne zavoláme, trochu pokecáme a dosť.Neviem...som sebecká hysterka, ktorá si na partnera robí prehnané nároky? Nechcem ho dusiť, a nútiť ho byť so mnou, keď nemá potrebu...(preto som mu o tom ani pôvodne nechcela hovoriť, ale potom som si povedala, že by mal vedieť, ako sa cítim)-ale má to potom vôbec zmysel spolu byť??:-(
PhDr.Ondrejkova [Psycholog]