Problémy s pamäťou, sústredením?
Už istý čas mám pocit, že niečo nie je v poriadku. Nikdy mi veľmi nerobilo problém učenie. Nemala som "samé" ale išlo mi to. Skončila som strednú, nadstavbu a dala som sa na vyšku. Na strednej to pred maturitou so mnou zamávalo, taký pocit beznádeje. Večne mi chodilo po rozume kde je to všetko čo som sa kedy naučila a aké je to ťažké učiť sa, alebo pripomínať si to všetko nanovo. Nadstavba bola perfektná a nič podobné sa nezopakovalo. Išlo to akosi samo, predmety ma bavili a pokračovala som na výške. I tú sa mi s malou krízou podarilo zvládnuť. Vedomosti do seba zapadali, našla som si vlastný štýl ako na to kvantum informácií. Toto mi pomohlo i v práci, kde som absolvovala na informácie náročné školenie a pustila sa do praxe. Darilo sa mi, postupovala som čo si však vyžadovalo ďalšie školenia a pravidelné testovanie. Po dvoch rokoch sa mi však občas začalo stávať, že som musela zastať aby som si usporiadala myšlienky, našla to správne slovo, spomenula si na heslá ... (v práci konzultujem so zákazníkmi a na základe analýzy predávam naše produkty a služby). Začalo ma to znepokojovať. Nebol to štandard, ale dalo sa to prekonať. Prekonala som nedávno otras mozgu a tri týždne som brala po 4 tabletky denne, po ktorých som len spala, v tom období som nečítala, nechodila na PC, nepozerala som TV ... totálne som vypla. Po návrate do práce som absolvovala hneď intenzívne školenie a zmenila pozíciu v práci. Školenie bolo náročné, miestami som vôbec nevnímala. Bola som unavená a nevládala som si doštudovávať. Po mesiaci čo som v praxi mám pocit, ako keby som ho vôbec neabsolvovala. Neustále si musím pozerať postupy práce, ale už nevládzem, informácie ako keby išli mimo mňa. Snažím sa relaxovať, dať sa dokopy, ale veľmi ma to frustruje a stresuje. Neviem toto obdobie akosi prekonať i keď si hovorím, že to chce čas. V práci však potrebujem podávať výkon, neustále niečo riešiť, pristihnem sa, že neviem ako. Neviem pohnúť s postupom. Mám strach ísť ráno do práce, čo tam zase bude ako predstúpiť pred nadriadených, klientov,keď sa neviem spoľahnúť na seba. A hlavne tam nie je priestor sa tým zaoberať. Denne ma kŕčovito bolí hlava o práci sa mi aj sníva. Často mi je do plaču. Pomohla by mi možno dovolenka, ale čo potom? Prosím ako sa dostať znova tam kde som bola, vedieť sa sústrediť a používať to čo tam snáď niekde v tej hlave je? Toto nie je normálne. Nemám ani 30 r. Neviem ako dlho to takto vydržím.
Dobrý deň Kamajka.
Na Vašom mieste by som sa ako prvé poradila s neurológom, ktorý Vás liečil v súvislosti s otrasom mozgu. Napriek tomu, že to znie (otras mozgu) obyčajne, mozog je veľmi zložitý orgán a niekedy mu regenerácia trvá dlhšie ako si predstavujeme. Na druhej strane - bolesti hlavy, a ďalšie nabaľovanie problémov s pamäťou môže byť podľa toho, čo popisujete i psychického pôvodu. Ak sa človek zamotá do strachov, že znovu niečo pokazí, že sa nemôže sám na seba spoľahnúť, atď - veľmi to ovplyvní i jeho pozornosť, vnímanie a tým aj celkovú výkonnosť. Takže poraďte sa s neurológom, skúste ďalej pamäť trénovať v pokojných podmienkach - napr.sa i doma učte básne, vyskúšajte nejaké relaxačné metódy a poprípade navštívte psychológa, ktorý Vás môže naučiť ako sa ukľudniť v stresových podmienkach. A hlavne - pokoj. Všetko zvládnete, chce to čas a možno trochu inú prácu na sebe ako doteraz. Držte sa!
Komentáře uživatelů ...
ahoj, nechcem strasit, nemusi ist o nic vazne ale skus zajst na ct mozgu z dovodu ak ta trapia casto bolesti hlavy a mas problemy so sustredenim, moze to mat nieco spolocne so spominanim otrasom mozgu, mozno si len zbytocne vystresovana a nevies sa sustredit preto mas problemy s ucenim a potrebujes len dovolenku... netrapia ta depresie? ja mam podobny problem s ucenim ale nejako to neriesim :D
ahojte, až mi mráz behá po chrbte po prečítaní príspevku, nakoľko som sa v ňom úplne našiel. Mám 28 a všetko sa „to“ u mňa začalo v decembri. Boli to vtedy akurát tri mesiace, čo som prestal s fajčením, s kamarátom sme sa vracali z oslavy a ako sa hovorí, boli sme v "zlý čas na zlom mieste". Pustilo sa do nás niekoľko holých hláv a skončilo to tiež s otrasom mozgu. O tom otrase som sa dozvedel vlastne až neskôr od lekára. Medzitým som chodil ďalej do práce, hovorím si že to bola len jedna nakladačka, to sa môže stať každému. Po dvoch či troch dňoch som však vedel, že niečo nie je poriadku. Začal teda kolotoč – röntgen, CT vyšetrenie, vysvetľovanie u lekárov.. na nič mimoriadne však neprišli a výsledky z každého vyšetrenia boli v poriadku. Chvíľami som sa však cítil akoby mi kolísalo IQ, a to teda statočne. Raz som sa prichytil ako v kúpeľni obdivujem vzor na kachličkách, čo už bol vrchol, nejaká zdravá časť hlavy mi hovorila že to rozhodne normálne nie je. Mal som podobné problémy, neschopnosť sústrediť sa v práci, chvíľami akoby išlo všetko mimo mňa, len som sedel a sledoval veci a ľudí okolo seba ako neandrtálec. Nevedel som čo sa so mnou deje. Od únavy som zaspával okolo siedmej večer, čo som už nevládal držať oči otvorené a budil sa sám od seba o štvrtej či piatej ráno, pritom býval som skôr dlho hore a ráno nie a nie vstať. Niečo sa proste zmenilo a nevedel som čo. Napadlo ma či to nesúvisí nejak aj s tým že som prestal fajčiť, možno šok pre organizmus alebo čo, už som začínal byť bezradný tak som nejakú dobu opäť fajčil. Mal som pocit že je to trochu lepšie, čo mi prišlo na druhej strane ako blbosť, nebudem predsa fajčiť aby som sa cítil “normálne”. Neskôr som prišiel na to že ten otras má niečo spoločné aj so zhoršeným zrakom, začal som nosiť okuliare. Neviem či to môže byť následok spomínaného incidentu alebo ten otras tomu len trochu dopomohol. Okuliare som síce dovtedy nepotreboval ale do počítača pozerám prakticky stále, či v práci alebo doma, a tak by to možno bola iba otázka času. Teraz je to síce lepšie, občas sa však cítim veľmi zvláštne, niečo mám napríklad v práci rozrobené a uprostred sa zastavím a rozmýšľam čo vlastne robím. Tiež mám dojem že sa musím viac sústrediť a koncentrovať na maličkosti, na bežné veci pri práci, ktoré som predtým považoval za samozrejmé a nad ktorými som sa nikdy nepozastavoval. Stačilo mi mať v hlave nejakú kostru úloh, ktoré potrebujem v daný deň v práci spraviť a keď už nejaká prišla na rad, v hlave som si ju proste rozkúskoval na jednotlivé činnosti ktoré sú potrebné na jej dokončenie a to všetko tak nejak automaticky, ako by to robil každý “normálny” človek. Po tom otrase mi však nejak unikali tieto menšie celky, robil som jednu vec ale akoby izolovane, ledva som si spomenul čo som robil predtým alebo čo budem robiť, až s touto jednou skončím. V hlave som mal vždy len tú jednu konkrétnu, na ktorej práve robím. Neviem čo to je, len stále dúfam že to nie je nič trvalé a veci zasa budú také ako predtým, lebo mám dojem akoby som to niekedy nebol ja. Bol by som preto naozaj nesmierne rád, keby mi to niekto vedel normálnym spôsobom aspoň vysvetliť, človek sa s tým vie potom lepšie vyrovnať.
Mgr.Vrankova [Psycholog]