Obsesia

Dobrý deň,
mam 23 rokov a od puberty, cize takych 7 rokov mam problem, ktory som doteraz s nikym vazne neriesila, aj ked som to mozno spomenula kamaratke alebo rodicom, nikto to nebral velmi vazne... mam pocit, ze je to velmi zvlastny problem ... totizto odkedy som zacala mat v puberte akne na tvari (niekedy aj na pleciach, chrbte, ale to len malinko, to ma netrapi) tak odvtedy som si zacala donho "babrat" a pokracuje to az do dnes a neviem s tym prestat. nie je to velmi tazka forma akne, len mierna, jednoducho taka normalna ako ma kazdy druhy clovek a viem, ze je to normalna vec, nic strasne. problem je ale v tom, ze uz 7 rokov kazdy jeden den a niekedy aj v noci (nemozem zaspat, kym sa neupokojim zoskrabovanim chrast a kontrolovanim, ci zasa nemam niekde nejaku novu vyrazku...) teda problem je ten, ze je to az chorobna obsesia, stale na to myslim, ze ako vyzera moja tvar, ci niekde nemam dalsiu vyrazku, ze vyzeram strasne aj s makeupom a bez neho este desnejsie (mam samozrejme cervene flaky a suche miesta a chrasty, kedze si do toho neustale babrem. skusala som to riesit najprv medicinsky, teda bola som u koznej, dala mi nejake veci na to aj kremy mam z lekarne aj makeupy kvalitne, no nic z toho mi nepomohlo, hormonalnu antikoncepciu nechcem brat len kvoli akne... a zvlast ked to nie je ziadna extremna forma. no niekedy to bolo (a stale byva) take zle, ze sa jednoducho niekam zavriem na cely den (dokonca som kvoli tomu vynechavala skolu ked som bola este na strednej, no niekedy aj teraz na vyske)teda zavriem sa napriklad niekam do zachodu v skole alebo idem do lesa alebo do pivnice a som cely den sama a babrem si do tvare (uz ma v poslednej dobe zacina boliet aj chrbat a prava ruka) alebo aj ked sa mi podari do seba nebabrat, stale musim nieco robit rukami a aj tak stale na to myslim, ze ako budem zajtra vyzerat a o tyzden a na slnku atd, ze vyzeram strasne a bez makeupu nedopustim aby ma niekto videl a s nim mam pocit ze je to tiez strasne a ze kazdy kto na mna zblizka pozrie, mam pocut, ze si ma obzera a posudzuje... (ani moj priatel ma este bez makeupu nevidel, sme spolu rok ale nezijeme spolu)nikto sa mi ani nikdy nevysmieval ani nehovoril, ze som skareda ani nic podobne, prave naopak, rodicia mi vzdy hovorili, ze som pekna, takisto aj moj priatel, no ja si pripadam niekedy ako monstrum, hlavne ked sa uplne "dobabrem". keby som to nerobila, vyzeram uplne normalne len s par malymi vyrazkami. no robim si to sama a naozaj s tym neviem prestat...ked to na mna pride najhorsie, nechcem ist medzi ludi ani nechcem aby ma niekto videl, chcem byt sama a dokazem tak vydrzat aj dni... skusala som prestat tolkokrat, ze uz to neviem ani spocitat, skusala som to vlastnou vôľou, no vydrzalo to vzdy maximalne na par dni a potom to zasa prislo... este aj ked pisem tuto spravu, nedokazem to potlacit...jednoducho neznesiem pocit, ze mam na tvari akukolvek vyrazku, hlavne ked ma boli na dotyk, vzdy si prechadzam po tvari rukou a ked pocitim co len najmensi naznak akne, hned zacnem do toho babrat az kym to nie je "prec" - vsetko, co je vnutri. vzdy sa to snazim dostat do co najplochejsieho stadia, proste neznesiem "vypuklinu" na tvari... (mam aj znamienka, no tie ma az tak netrapia). asi to znie blaznivo a uplne nedospelo, no uz to musim nejako riesit, pretoze to ovplyvnuje moj zivot, moje vykony v skole, moje sebavedomie (ked som v pohode - relativne bez vyrazok, nemam problem so sebavedomim, aj ked myslim na to neustale)a mam problemy so sustredenim a koncentraciou, co som predtym nemala (na zakladej skole aj prve dva roky strednej som sa dokazala ucit a sustredit a robit vsetko poriadne) no odkedy to zacalo, mam problemy normalne fungovat a existovat... viem, ze je to psychicky problem, no nepoznam ziadneho dobreho odbornika a nechcem ist len tak ku hocikomu, lebo s tym nemame dobre skusenosti v rodine... tak vas teda prosim o radu, lebo uz naozaj neviem co s tym :/ vopred dakujem

Komentáře uživatelů ...

Peaka

14. 6. 2012 14:17:36

Majka ahoj  píšem ti, lebo v tom čo si tu popísala ( a bolo toho naozaj veľa :D ) som sa veľa krát našla. Mne bude o chvíľku 21, ale môžem povedať, že sa mi nad týmto „problémom“ podarilo vyhrať. Do nejakej 8 triedy na základnej som mala takú pleť, že mi ju všetky kamarátky závideli, no vždy vedeli povedať, že keď to príde na mňa, tak oni budú mať už dávno potom. No a od 9 triedy to začalo aj u mňa. Stačila jedna vyrážka, a bola som zo toho naozaj mimo. Nechcela som chodiť na prestávky von, pretože to predstavovalo možnosť, že ma uvidí omnoho viac ľudí, ako v triede. A ako som stárla, pleť bola horšia a horšia, ale takisto nič strašné, extrémne. Klasická puberta. Lenže tu bol ten problém. Ja som ich na tvári absolútne nezniesla. Fakt že moja pleť nie je hladká, jednotónna ma doslova ubíjal. Takže moje ruky sa nachádzali väčšinou na tvári. Neustále škrábanie, veľakrát až do krvi. Samozrejme to potom vyzeralo omnoho horšie. A naozaj som na to myslela neustále. Ráno keď som vstala, prvá vec pohľad do zrkadla, čo som všetko vlastne pokazila a či je možné to zakryť makeupom. Všade kam som išla som rozmýšlala, ako práve teraz vyzerá moja pleť. Dokonca som mala o tom aj sny. Doslova mi z toho hrabalo. Každá voľná chvíľka bola „využitá“ na škrábanie. Mama sa už na mňa nemohla dívať, stále mi hovorila nech s tým prestanem, že ako budem vyzerať na druhý deň a podobne. Ale aj keď som vedela, že má pravdu, proste to nešlo. Musela som mať pocit, aspoň na dotyk, keď nie na pohľad, že moja pleť je hladká, a teda teoreticky pekná, bez vyrážok. Skúšala som rôzne mastičky, bylinné odvary, ale aj keď som mala pocit, že zaberajú, chcela som tomu niako „dopomôcť“ a tým som to vlastne vždy pokazila. Najhoršie to bolo pred a počas menštruácie. Ako ty, často som nešla kvôli tomu doškoly, priateľom som mnoho krát povedala NIE, až mi to začali vyčítať. A ako som sa toho nakoniec zbavila ? Stačilo mi uvedomiť si, naozaj uvedomiť pár faktov. Určite mávaš aj ty také dni, kedy tvoja pleť vyzerá lepšie, čistejšie ako inokedy. Však je to úplne iné ísť von s tým, keď vieš že dnes je to celkom fajn. Mňa posunul hlavne tento pocit. V prvom rade, musíš nájsť naozaj niečo, čo ti bude fakt pomáhať. Ja som si skočila ku kožnej, síce s iným problémom ako je akné, a tá mi predpísala Zinerit. Pravdepodobne je asi len na predpis, tak ak by si chcela , popýtaj sa. Musíš sa ním natierať 3 mesiace a do tváre si NEÍSŤ. A v tom ti pomôže možno aj fakt, že keď si ho natrieš, tvár je iná na dotyk, takže ťa to až tak lákať nebude, a aj keď to vyznie čudne, nejedla som ho ani nič, ale je to horké. TO znamená že ak sa tváre budeš dotýkať, zakaždým by si si musela ísť umyť ruky. Pretože všetko čo budeš chcieť jesť a dotkneš sa rukami jedla, bude horké. A naozaj zaberá. Už ho beriem 2 mesiac, a je to neskutočný rozdiel. Do tváre si už nechodím, pretože nemám prečo. Sem tam sa ešte vyrážka vyhodí, ale je to niečo úplne iné. Dúfam, že ti môj text trošku pomôže.