Strach o vzťah
Dobrý deň,
mám taký problém: hrozne sa bojím o môj vzťah s priateľom. Mám 17 rokov, priateľ 19. Sme spolu 1.5 roka. Pred rokom som začala brať antikoncepciu ktorá mi vyvolala silné depresie (teraz ju už neužívam). A vtedy sa to začalo: strach. Bála som sa a aj sa doteraz bojím o náš vzťah, že o priateľa prídem. Dosť zle som brala zmenu vzťahu po pol roku, že tam už nebol ten "ošial" ako na začiatku. Dokonca som prestala veriť aj sama sebe! Plakávala som, že nedokážem priateľa podržať pritom keď nastala tá situácia, že to potreboval nezaváhala som ani sekundu a bola som pri ňom. Bála som sa aj, že ho podvediem pritom by som to nikdy nespravila a mala som možnosť! Proste strašne ho milujem. Zneisťovala som sama seba či ho ľúbim pretože som stále rozmýšľala a našla som vo vzťahu aj také "chyby" čo tam ani neboli. Keď sa mi zapáčil nejaký chlapec tak som si to vyčítala, prišlo mi to nefér. Každú somarinu, myšlienku som si vyčítala. Bála som sa aby ma nezačal náhodou niekto iný priťahovať, páčiť sa mi, pretože som v tom videla koniec nášho vzťahu. Už som si ani nebola istá či som šťastná pretože som stále plakávala, pritom som pretože pri tých najhorších depresiách ma len on jediný rozosmial a keď som s ním tieto "stavy" nemám, a je mi s ním úžasne, veľa sa nasmejeme. Hrozne sa bojím, že náš vzťah skončí pritom nemáme žiadne problémy. Stojíme pri sebe keď to potrebujeme, vieme jeden druhého podržať, vieme sa o problémoch porozprávať, milujeme sa, sedíme si aj po povahovej stránke... Proste nemáme žiadne problémy. Podľa mňa je to ten pravý. Prosím poraďte mi ako tieto obavy premôcť. Priateľ stojí pri mne, snaží sa mi s týmto pomáhať ale aj jeho to prestane po čase baviť a tiež mu to nie je podľa mňa príjemné. Chcem už aby bolo všetko ok. Ďakujem za odpoveď.
Máte takétho obavy aj v iných oblastiach? Napríklad, že sa bojíte o rodinu, blízkych? Uvažovala by som, či sa u Vás nejedná o nejakú z úzkostných porúch. Väčšinou sa ženy boja, aby ich partner nezradil, nepodviedol. U Vás je to presne naopak. Pokiaľ takúto úzkosť a obavy pociťujete aj v iných oblastiach ako vo vzťahu, odporúčala by som Vám vyhľadať psychiatra, aby Vám spravil vyšetrenie, prípadne nasadil lieky. Môžete to samozrejme riešiť aj bez liekov formou psychoterapie u psychoterapeuta.
Komentáře uživatelů ...
Mama mi dokonca hovorila, že sa v tomto vzťahu trápim ale sama seba, a že sama sa robím nešťastnou kôli môjmu strachu.
Pride to blbe, ale bola som rada ked som si precitala tvoj clanok. Podobne pocity mam aj ja, je mi to blbe, nkto to nevie pochopit preco som stale smutna, bez nalady... mam priatela uz pol roka, viem ze som konecne nasla to co som hladala, viem ze ho velmi chcem a a´j on mna. nemame ziadne problemy, ale premaha ma strasny strach ze ho stratim, ze ma podvedie, ze ma prestane lubit, neustale musim byt s nim, pisat mu, volat mu... viem ze ho tym trapim, snazi sa mi vsak pomoct, trapi ma ako sa k nemu spravam, ze sa ho pokusam obmedzovat a som pri nom ako pijavica. mam stale pocit samoty, som placliva, na nic nemam naladu, nic ma netesi, stale musim s niekym byt. Neviem, mozno sa mi to zda, ale taketo stavy mavam kazdy rok priblizne v rovnakom case. Neviem sa dockat az to prejde a bojim sa ze kvoli tomuto stratim priatela, kamaratov... Neviem ci to je sposobene stresmi zo skusok, novou antikoncepciou( ale uz ju beriem 4.mesiac). Mam pocit ze ma nikto nechape, preto som bola rada ked som nasla tvoj pribeh, ze nie som s takymito pocitmi sama...
som rada že nie som sama... totižto pripadala som si ako úplny blázon... neviem prečo to tak je.. ked som s ním nič ma netrápi, nie som zneistená nič... ale ked som sama, premýšlam a začnem mať depresie tak zneistím sama seba v tom či ho ľúbim a pod. Lenže keby to tak bolo tak by ma to netrápilo že som zneistená... Lenže mňa to uplne zožiera, cítim sa previnilo, zle, že som znova zapochybovala...
PhDr.Ondrejkova [Psycholog]