38546  11. 6. 2012 11:07:42 - lenka2507

Prestala som sa tešiť z dcérky...

Dobrý deň,
chcela by som Vás veľmi pekne poprosiť o radu, lebo mám pocit, že mi pukne srdce a neviem, na koho sa mám obrátiť. Máme doma 3 mesačnú dcérku, všetko bolo v poriadku, hynula som láskou k nej, nemohla som sa na ňu vynadívať, pusinkovala som ju kde sa len dalo. Užívala som si materstvo, bola som najšťastnejšou mamičkou na svete, malinká je zlatá, krásna a zdravá. No potom sa kamarátke narodilo dievčatko, a keď som videla takú malinkú, tak mi prišlo ľúto, že moja tak vyrástla, a že som veľa veci mohla robiť inak. Začala som si na internete pozerať fotky cudzích malých detí, a raz mi manžel povedal, že čo toľko pozerám fotky cudzích detí, že či už nemám rada našu dcérku. On to povedal síce zo srandy, ale u mňa sa ako keby niečo zablokovalo, zlomilo a ja som si pripustila myšlienku, že nemám rada moju dcérku. Tie myšlienky ma zožierajú a ničia. Neviem, či to je normálne, ale ak sa to neupraví, tak neviem, čo si počnem. Môj vzťah k malej sa zmenil, mám pocit, akokeby to nebolo také spontánne ako predtým, ale také nútené. Môj veľký a jediný problém je ten, že si sama vsugerujem veci, ktoré mi potom bránia tešiť sa z malinkej. Strašne veľa veci si pripúšťam a neviem svoju myseľ od nich oslobodiť, nedokážem to sama a toho sa bojím. Aj keď viem, že je to blud, že ju milujem najviac na svete, ale zožiera ma to, že sa už z nej tak neteším, ako predtým. Keď sa na mňa usmeje, tak už necítim také zachvenie pri srdiečku, neviem, či ma chápete? Veľmi sa bojím toho, že premrhám tieto jej najkrajšie chvíle strávené s ňou, kedy už začína bľabotať, dvíhať hlavičku a krásne sa usmievať. No sama si neviem tie myšlienky vyhodiť z hlavy. Stále len plačem a plačem. Bojím sa, že si vsugerujem, že ju už nemám rada, vždy keď sa naňu pozriem, tak plačem, že ako len môžem na také veci pomyslieť. Umriem od žiaľu ak to neprejde. Budem sa niekedy ešte tešiť zo svojej dcérky, tak ako som sa tešila prvé 3 mesiace? Mohla som svojimi myšlienkami ten pocit tak potlačiť, že sa už nevráti? Som ochotná podstúpiť všetko, len aby sa to vrátilo do normálu. Ďakujem za vašu odpoveď.

PhDr.Ondrejkova   PhDr.Ondrejkova [Psycholog]
Vaše pocity sú úplne normálne! Nechcem všetko zvalovať na hormóny, ale je to aj hormónami. Neviem, či dojčíte, ale často prichádza aj laktačná krízna práve okolo 3mesiaca. Mnoho matiek má vtedy dojem, že nedáva dostatok dieťatku, ani lásky, ani mliečka. Môže sa vyskytnúť aj plačlivosť. Svoju dcérku ľúbite určite rovnako ako na začiatku. Mení sa len prežívanie celého materstva. Veď aj manžela, keď ste prvý krát pobozkali, tak ste sa isto zatriasli. Teraz keď mu dáte pusu, cítite niečo viac? Občas je to automatika, však? Vaša dcérka sa usmieva, to je signál, že je spokojná! Pozeranie fotiek malých bábätiek je inak tiež úplne normálne. Je to aj prirodzená túžba mať ďalšie dieťatko. Našli ste zmysel v tom byť matkou a to je niečo úžasne. Napriek tomu môžete pociťovať aj určité vyčerpanie. Ste stále s dieťatkom a občas potrebujete aj nejakú zmenu. Skúste sa dohodnúť sa manželom, že dcérku zoberie napríklad v sobotu na 2hodinky von a Vy si doprajte kúpeľ, manikúru alebo niečo, čo by ste rada! Uvidíte ako sa potešíte, ked sa obe Vaše zlatíčka vrátia! Kľudne inak povedzte o svojich obavách aj pediatričke keď budete na preventívnej prehliadke s malou. Tiež Vám poradí ako ďalej!
Ja som presvedčená, že robíte všetko správe a úplne Vám rozumiem, že sa bojíte, aby ste niečo nepremeškali alebo niečo neurobili zle. Ale nikto všetku múdrosť sveta nezjedol a doprajte si občas nebyť perfektná!

Komentáře uživatelů ...

Nevěra Žárlivost Strach a Fobie Panická porucha Partnerské vztahy