Pravidelne sa opakujúca depresia

Dobrý deň,
mám 18 rokov a v poslednej dobe čoraz častejšie upadám do depresií, nič sa mi nedarí a som z toho dosť zúfalá. Snažím sa myslieť pozitívne a smiať sa, ale vydrží mi to vždy tak 1 deň, počas toho dňa sa zase niečo pokazí a som tam kde predtým. Snažím sa nájsť si birgádu na leto,bola som na niekoľkých pohovoroch a stále nič, s priateľom sa dosť hádame, pretože máme vzťah na diaľku a máme problém s dôverou a ďalšími vecami. Mám pocit, že kamaráti na mňa kašlú. Celé dni trávim len doma zavretá v izbe za notebookom. Nemám na nič chuť ani náladu. Nepomáha mi ani žiadna hudba, filmy ani keď sa idem prejsť. Pár dní beriem liek Anxiolan, ale nemám pocit, že by to pomáhalo.Čo mám robiť? Som už taká zúfala.

Komentáře uživatelů ...

Fleury

12. 8. 2012 4:18:02

Ahoj. Nie je ničím neobvyklé, že aj Ty, ako väčšina dospelých ľudí, sa snažíš vyriešiť svoju finančnú a sociálnu situáciu ako najlepšie to ide. Avšak v dnešnom svete, v ktorom existujú ideály ako má to, či ono vyzerať, sa zvyčajne často realita odlišuje od vysneného stavu. Je prirodzené, že občas sa proste nedarí, že zhodou okolností sa laicky povedané poserie X-Y vecí naraz... To, že hľadáš brigádu je fajn, ak si pre to urobila všetko čo sa dalo, tak chybu už v sebe nehľadaj. Vieš aké to je dnes na Slovensku s prácou. Avšak ak sa dá niečo z Tvojej strany zlepšiť, tak smelo do toho! Pokús sa prehodnotiť svoje silné stránky ktorými sa budeš prezentovať a slabé, ktoré treba doladiť. Čo sa týka partnerského vzťahu, o vzťahu na diaľku by som Ti vedel písať hodiny... fungujem tak totiž takmer 5 rokov. Dôvera, je samozrejme najdôležitejšia v každom vzťahu, nielen vo vzťahu na diaľku. A tá nespočíva vo vzájomnom obmedzovaní a zbytočnom upodozrievaní. Tvoj priateľ je slobodný človek, predpokladám mladý, zober mu voľnosť - stratíš ho. Urobil by to on Tebe, stratil by Ťa. Preto aj keď ste ďaleko, nechajte veci plynúť ako majú, bez zbytočných výčitiek a aj keď nemôžete byť spolu každý deň či týždeň, neberte to tragicky a hľadajte pozitívum - budete si vzácnejší. Pokiaľ Ti behá po rozume nevera, tak zabudni. Ak by chcel, urobil by to či by si bola denno denne s ním, alebo 1000km od neho. To sú veci, ktoré nad ktorými nie je potrebné sa hlbšie zamýšľať, pretože to by sme si museli vešať slučku okolo krku vždy, keď sa naše polovičky idú niekam bez nás baviť ;) A to že kamoši na Teba kašlú môže byť iba Tvoj subjektívny pocit. Ale pozri sa na to aj objektívnejšie, aj oni majú svoj život, riešia denno denne podobné problémy ako Ty... voľný čas je v dnešnej uponáhľanej dobe vzácna vec, a preto si váž, keď ho niekto z Tvojich priateľov venuje Tebe. Aj keď v menšej miere, ale predsa. A rovnako aj Ty môžeš dať svojim kamarátom najavo, že je Ti s nimi fajn, kontaktuj tých na ktorých Ti záleží a daj im najavo, že Ty na nich nekašleš, že sú Ti neni ľahostajní. Prehlbuj tieto existujúce priateľstvá a časom zistíš, ktoré skutočne za niečo stojí. Buď iniciatívna aj Ty, pretože priateľstvo je obojstranná záležitosť. A pokiaľ Ti náladu nezlepšia ani filmy, hudba, prechádzky... NEDOPUJ sa výdobytkami farmaceutických spoločností. Ak máš dve nohy, zdravé telo, vyviň silnejšiu fyzickú aktivitu, odľahčíš zaťaženú myseľ a necháš na chvíľu pracovať svaly. Najjednoduchší je beh, no môžeš skúsiť posilňovňu, korčuľovanie, plávanie, bicyklovanie, prihlás sa na nejaký loptový šport, gymnastiku, bojové umenie atď., možností máš mnoho. Odjakživa človek behal, hýbal sa, a to, že dnes sme zavretí doma, v kanceláriách a v izbách bez denného svetla je jedna z civilizačných chorôb, ktorá v nemalej miere ovplyvňuje nielen fyzické, ale aj to psychické zdravie človeka. Stanov si cieľ a choď za ním, stanov si ich niekoľko a makaj na nich! Nezabudni, že život nám dáva neustále rany a nie je dôležité koľko ich dostaneš, je však dôležité koľko ich znesieš, či sa postavíš a či pôjdeš ďalej... Nie je hanba spadnúť, ale nepostaviť sa!