Som z toho na nervy

Dobrý deň prosim o radu,
pretoze neviem, co robit, aby to bolo vsetko ako predtym. Som dva mesiace vydata po patrocnom vztahu. S mojim muzom sme rovnako stari, mame 24 rokov. Uz predtym sme spolu nejaku dobu zili a prezili sme spolu rozne krizy a vzajomne nezhody, ktore sme vyriesili, ale tentokrat si neviem dat rady. Mozno som si to pred svadbou nechcela priznat, ale moj manzel sa velmi zmenil k horsiemu. Asi som to odmietala vidiet a hladala som v nom len to pozitivne, ale uz sa viac neviem tvarit tak, ze vsetky jeho prehresky prehliadam. Povedala som mu, ze hoci ho pred priatelmi nenapominam, v skutocnosti ma jeho chovanie zranuje. Ale akoby som mu to ani nepovedala. Nie som ziarlivec - extremista. Ziarlim, ale myslim si, ze tak v norme. Ibaze tie jeho reci, vytrubovanie na druhe zeny, pokryky ze ake su to sexi ritky, chvastanie sa pred kamaratmi ze aka je ta a ta " kost " s ktorou sa rozpraval alebo ktoru videl, ma privadza do tak trapnych situacii, ze sa musim hanbit pred druhymi, ze som jeho zena. Ked sme na diskoteke, tak si pred kamaratmi stiahne obrucku a povie nieco v tom zmysle: "Dam dole a ja nie som zenaty. Ziaden problem ist na lov zien." Pocula som ho o vraviet, zapieral. Tvrdil mi, ze to bola iba sranda. Okey, sranda, ktora ale mna zranuje, pretoze ja sa tak k nemu nechovam. Druhych si vobec nevsimam. Nikdy mi nechybalo sebavedomie, ale on ma doslova psychicky depta tak, ze uz mam pocit, ze ziadne nemam. Vzdy som tuzila po nehe a romantickych prejavoch lasky, ktore mi daval a preto som sa do neo zalubila. Ale dnes zistujem, ze pri nom sa zo mna stal sialene smutny clovek, ktoremu uz ani nema zalezat na tom, ci ma miluje alebo nie ak sa tym nechcem trapit. Nemozem mu vsak krivdit, a chcem, aby ste vedeli, ze su chvile, ked si ma vie pritulit a pekne sa so mnou rozpravat. Ale zial, tych chvil je coraz menej a menej. Zacal po mne kricat castokrat len preto, ze je nervozny. Predtym sa vedel ovladat. Predtym sme sa aj vedeli pocas sexu milovat tak, ze to bolo o laske, bozkoch. Teraz mozem taketo milovanie pocas roka spocitat na jednej ruke. Vacsinou ide o to, ze nepadne ani jeden bozk, pouzije sa lubrikant ak sa vobec pouzije a ide sa na to. A potom sa cuduje, ze ma nevie uspokojit a hneva sa sam na seba. Ale ked mu vysvetlujem, ze potrebujem k tomu viac citov, vypnutu telku, tak ma ignoruje. A nakoniec to skonci tak, ze sa musim dorobit sama. Niekedy si pridem ako uboha pornoherecka, ktora ma len podrzat. A to mam sex velmi rada....teda aspon volakedy som ho zboznovala. Mali sme pekny zvyk. Dat si kazde rano pusu na dobre rano. On si teraz kazde rano zapne notebook, nacita porno a az po pol hodinke si zacne vsimat aj mna. Nechcem mu branit pozerat porno. Iba chcem, aby som bola pre neho rovnako dolezita ako aj predtym. Neviem, co sa stalo. Kde sa stala chyba. Neviem, cim som mu ublizila, ale zistujem, ze to trva uz dlho a ja sm pred tym zatvarala oci. Ibaze manzelstvo ma akoby priviedlo k tomu, ze uz sa v tom vsetkom zacinam dusit. Ked sa pozriem do zrkadla tak zistujem, ze toto nie som ja. Chcem utiect a nemam ako. Citim sa byt vo vazeni. Ale stale ho milujem. A stale chcem, aby aj on mna miloval ako predtym. Mozno je to len kriza z toho, ze sme sa vzali a kazdy z nas si to riesi takto. On tym, ze uz na mna neberie ohlad a nechce byt taky ako predtym a ja zasa ze to mozno prehnane zvelicujem. Poradte prosim.

Komentáře uživatelů ...