40609 15. 8. 2012 13:39:36 - trencecial

Rozlúčka

V prílohe nájdete správu , ako moju rozlúčku. Neviem či bude dobre čitateľný ale dúfam, že áno. Takže milý priatelia , lúčim sa s Vami. Lebo môj život už nemá ani najmenší zmysel.

PhDr.Ondrejkova [Psycholog]

Každý človek sa pre niečo narodil a nik nevie aký zmysel má jeho život, kým to nezažije. Vy máte možno ťažký osud a cítite sa veľmi sám. Ale možno je niekto, komu zrovna Vy ešte môžete pomôcť, len to ešte neviete. Verím, že rozhodnuť sa pre samovraždu je veľmi ťažké a dlhé rozhodnutie a teraz Vám príde ako jediné správne, ale čo ak práve Vašim príbehom dodáte silu niekomu inému? Skúste zvážiť, či ešte neskúsite počkať, či sa nenájde predsalen niekto vo Vašom okolí, čo by Vás ľúbil a koho by ste ľúbili Vy. Veď raz zomriete tak či tak, tak možno sa oplatí počkať, kým to príde samo. Nie?

Komentáře uživatelů ...

trencecial

15. 8. 2012 13:43:43

cely príbeh nájdete tu : http://pokec.azet.sk/sadBOYS

Syndrom

15. 8. 2012 23:17:28

Neblbni !

sniper

16. 8. 2012 0:26:51

vše se dá nějak rozumně vyřešit a vždy začít od znova doopravdy neblbni.

trencecial

16. 8. 2012 12:42:36

Syndrom - sniper Ja neblbnem. Uvazoval a zvazoval som dlho. Toto je konecny stav. Dalej nevladzem

Bader

16. 8. 2012 17:37:47

Čo píšete je ťažké až by si človek myslel, že sa to všetko prežiť nedá. Ste ale dosť silný aby ste zvážil všetko pre a proti a našiel vychodisko A NIE ÚTEK. Keď ste už toto všetko zažil dokážete i veľa zmeniť. Zmeňte svoj život k lepšiemu. Vy viete že sa to dá!!!! Dobrý kamarát, dobrá duša pomôže. Len sa neopúšťať. To nie je váš štýl.

Ania

17. 8. 2012 3:57:08

Milý Peter, prečítala som si tvoj list na azete. Už v detstve si sa cítil odmietaný a menej milovaný, keď si sa porovnával so sestrou a všetko, čo popisuješ ako si prežíval, muselo byť pre teba veľmi ťažké. Cítil si sa odmietaný i svojou mamou, si teraz plný smútku, nepochopenia, neakceptovania... Ale súčasne som sa potešila i pozitívnym vetám v tvojej spovedi, kde hovoríš, že vo väzení si mal dostatok času aby si nad sebou premýšľal a keď ťa pustili, tvoj život sa naozaj zmenil od koreňov. A to si nedokázel kvôli mame, alebo niekomu ďalšiemu, kto ti z tvojho pohľadu ublížil, ale kvôli sebe samému. A to je veľká výhra, Peter. V týchto chvíľach cítiš veľkú bolesť a poníženie po hádke s mamou, od ktorej si očakával pochopenie, pomoc, lásku...a výsledkom bol len vážny úraz, zaťaté zuby od bolesti na ceste do nemocnice a po návrate domov opäť nepochopenie a zúfalý pocit, že nemáš nikoho, kto by ťa vedel povzbudiť. Píšeš, že nikomu by si fyzicky neublížil, verím ti, že nie. Ale ublížiť sa dá aj inak, než fyzicky. Mamu by si možno z tvojho pohľadu "potrestal", lenže už by nemala šancu na akúkoľvek zmenu, aby ste k sebe aspoň skúsili nájsť cestu. A tá, ktoré ti bola vždy oporou a milovala ťa - tvoja babička by radšej zniesla od teba pár faciek :-), ako zažívať tú bolesť, že prišla o milovaného vnuka. Píšeš, že sa tento týždeň pôjdeš so všetkými rozlúčiť... to potom znamená, že sú v tvojom okolí známi, susedia, kamaráti...no určite i niekto, koho máš rád. A určite je medzi nimi i niekto, kto má rád teba, len to teraz necítiš, lebo si zranený. Tak, ako si to vyrozprával v liste, skús to povedať niekomu, kto ťa pozná a neodsúdi, alebo aj celkom neznámemu človeku... napríklad na linke dôvery. (napríklad na toto číslo, ktoré určite funguje 055/ 622 2323) Ak chceš, kľudne mi tu nechaj odkaz a môžme sa porozprávať cez skype. V každom prípade svoje rozhodnutie odlož aspoň do konca mesiaca, Peter. Ver mi, vždy je nádej, že sa niečo zmení a často práve vtedy, keď to čakáme najmenej, alebo vôbec. Verím, že sa ozveš:-)si silný a statočný, takí ľudia to len tak ľahko nevzdávajú.

trencecial

21. 8. 2012 15:00:31

VIKTOR77 - ANIA: Nechapete , ze ja nemam nikoho? Pred tym nez som siel do vazania som si nasiel priatela. No zial nase slovenske zakony nedovolili aby ma vo vazeni navstivil. A tak ma nechal. Chapete? v 21stor Vas do basy nemoze prist navstivit vlastny priatel. A ja nemam nikoho vo svojom okoli naozaj nikoho. Linka istoty? Ania 16x som bol vc psychiatrii hospitalizovany a nic sa nestalo nic. Nikto mi nepomohol. Neviete aka je to bolest. Ja nemam nikoho koho by som mohol objat a pocut tie pekne slova NEBOJ BUDE DOBRE. Rozlucku som myslel s rodinou. Aj ked im je to nahaku. Ale slusnost este zo mna nevymrela.

Elizabett

24. 8. 2012 20:34:25

Napisala som ti RP na azete.NYASH ;)