
Partner workoholik?
Dobrý večer.
Pred asi rokom aj pol, som mala krásny vzťah, trval dva a pol roka, no posledný rok sme obaja prežívali krízu ktorá sa ani netýkala nás dvoch, ako samých o sebe. Osobná kríza čo sa týka vyvíjania sa, postupu v práci, atď... Práve v tom istom období sa nám stalo to isté, no tak nás to zasahovalo že sme si tým zničili vzťah. Škaredé hádky, výčitky. Dokázali sme sa cez to preniesť po dlhom čase po rozchode, odpustiť si chyby no aby som upresnila - rozišiel sa somnou partner. Cítila som počas vzťahu, že ho niečo trápi. uzatváral sa do seba, mal obrovské množstvo práce v ktorej bol nedocenený a nespokojný. Bola som pri ňom a podporovala ho aby zmenil zamestnanie.. a tak sa aj stalo. Už sme boli vtedy rozídení, ale vysvitlo že nielen že ho zamestnail v novej firme, dokonca ho povýšili. Konečne začal byť šťastný a stále sme sa milovali, boli sme spolu, netajili sme sa tým že máme k sebe blízko, no nikdy to už nepreráztlo do vzťahu. Stretávame sa niekoľko krát do týždna, na kávu na prechádzku, atď... Problém je v tom, že on na vzťah teraz ani nepomyslí. akoby ho to prešlo. rozprávali sme sa, inú ženu nemá. Nemal by ani na ňu čas. je tak zamestnaný prácou, aj keď sme spolu vonku, ako prvé mi vraví rozhovory o kolegoch, a podobne. Vraví že ma miluje a vie o mojich citoch k nemu, no že momentálne nad ničím takým nedokáže premýšľať... plánovali sme rodinu, myslela som si že sa zľakol. Vravel mi, že má strach že mi nedá to, čo potrebujem a čo mi túži dať., že chce byť somnou a mať somnou budúcnosť, ale nevie ako dlho toto obdobie bude trvať. Prišlo mi to ako workoholizmus. obšťastňuje ho len a len práca. Nechcem ho stratiť. aj keď som ho už vlastne stratila, ako partnera. Vychádzame si spolu veľmi dobre. stretávame sa často, no ako vravím - ja ho milujem tak veľmi, že aj napriek strachu z krízy túžim po vzťahu s ním, ale on naň teraz nemá čas a nevie, dokedy. Mám čakať, alebo zabudnúť? je to len obdobie keď si potrebuje dokázať, že sa vie osamostatniť a zabezpečiť všetko pre šťastný život? má 28 rokov, čiže vek kedy chlap prechádza z veku chlapca na muža, väčšie nároky a podobne, no nedokážem sa ho vzdať. Nechcem myslieť na to, čo by sa mohlo stať, pretože bez jeho lásky nedokážem žiť. snažím sa, ale rozhovor s ním ma neuspokojil. aj keď cítim, že ma miluje. Prosím o radu, ďakujem.
