Smrť manžela
Dobrý deň,
takmer pred mesiacom mi zomrel manzel (27 rokov). Strasne moc ho lubim, mame spolu 2,5 rocneho chlapceka. Mal pracovny uraz a neviem sa s tym zmierit, viem, ze je to prilis este cerstve a vacsina ludi mi hovori, ze treba na to cas, ale ja naozaj nemozem. Mam velku oporu v rodine, ale keby nemam synceka tak by som asi skocila z okna. A nie je to len taka fraza, naozaj. Mam niekedy chvile kedy rozmyslam, ze kto by mohol starostlivost o maleho prevziat za mna. Hoci verim v Boha, v posmrtny zivot a vsetko co sa toho tyka, ale nezvladam to. Chcem ist za nim, cele roky, od prveho momentu, co sme sa spoznali sme vedeli, ze k sebe patrime a velmi sa lubime. Viem, ze z mojej strany je to sebecke voci malinkemu, ale ja uz viac nevladzem byt silna. Keby aspon sa s nim naucim nejako komunikovat alebo neviem co, tak by mi to pomohlo, ale uz sa mi aj sny o nom prestali snivat. Zle sa mi to pise, lebo viem, ze to nie je spravne, ale ja uz naozaj nechcem zit...a neviem co mam robit..
Je mi veľmi ľúto čo sa Vám stalo. Nebudem Vám tu písať frázy, ale to čo prežívate je naozaj hrozné. Stratiť niekoho, koho tak veľmi ľúbite je naozaj neuveriteľná bolesť a zúfalstvo. Napriek tomu je tu stále Vaše dieťatko. Vy aj keby ste mali osobu, ktorá sa oň dobre postará, stále by bolo poznačené tým, že stratilo nie len ocka, ale aj mamku. Vaše dieťa Vás veľmi potrebujete a na to nezabúdajte. Nikto na tomto svete nevie, prečo sa dejú takéto strašné veci, prečo Váš manžel musel zomrieť. Ale využite to, že Vy ste tu. Manžela budete mať stále v srdci a je jedno, či sa Vám o ňom bude snívať, lebo veľa z neho uvidíte práve v synovi. On má jeho gény. Rozprávajte sa so synom o ockovi, zapálte mu sviečku. Pri uspávaní mu pošlite do nebíčka božtek. Len takto spoločne prekonáte smútok. A pred ľuďmi sa vôbec nemusíte tváriť, že ste silná. Kľudne prejavte svoju slabosť, svoj smútok a aj kľudne pred Vašim synom si poplačte. Je to úplne prirodzená vec a čím viac dovolíte svojím citom, aby išli von, tým rýchlejšie sa Vám uľaví.
Naozaj ma neskutočne mrzí, že takto trpíte a kiež by som vedela čarovnú formulku na "zabudnutie" alebo "prebolenie". Neviem takú, ale viem, že to, čo sa Vám stalo je nesmierna bolesť, ktorú žiaľ musíte len prežiť.
Komentáře uživatelů ...
AHoj nie som psychologicka , takze na spravnu odpoved si pockaj. Len ti chcem povedat ze som precitala tvoj prispevok ...je mi velmi luto co sa stalo tvojmu mlademu manzelovi, ale zial to sa uz neda vratit spät...je to este prilis cerstve a myslim ze tvoje stavy a hriesne myslienky su asi normalne...vsetci by sme ich asi mali...teraz je najdolezitejsie aby si nikdy nebola doma sama, aby si sa mala skym porozpravat a hlavne vyrozpravat...ale nikdy nesmies mysliet na to ze si siahnes na zivot! to by sa asi nepacilo ani tvojmu manzelovi ! skus si dat otazku co by ti na to apovedal on? predpokladam , ze by asi nadseny nebol....takze tvoj zivot je v tvojich rukach ,ale aj zivot tvojho maleho dietatka je v tvojich rukach ,kedze bez mamicky by sam neprezil...sustred sa na maleho a teraz musis byt silna za dvoch a dat mu dostatok lasky za dvoch...nemysli na to ako ta zivot nebavi...ty mas este zivot s tvojim syncekom pred sebou a stale mozes mat v srdiecku tvojho manzela...ja viem lahko sa to pise tazko sa to zije, ale musis byt silna...ak budes pocitovat ze ti sily nestacia kludne vyhladaj odbornu pomoc , to nie je handba , to je odvaha:-) ja ti zelam vela radsti zo synceka a vela siky aby si to najtazsie obdobie prezila v pokore a so svojimi blizkymi!
PhDr.Ondrejkova [Psycholog]