Dá sa vôbec takto žiť?
Dobrý deň.
Prechádzam práve manželskou krízou a neviem čo mám robiť? Či sa vôbec dá žiť spôsobom ako navrhuje manžel, a dokedy?Manžel si našiel už druhý krát počas 30 ročného vzťahu (23 rokov manželia) inú. Prvý krát pred šiestimi rokmi, strašná bolesť, žiaľ, ale nakoniec zostal doma a všetko sa zdalo že ide dobre, dokonca lepšie ako pred tým. Bola som spokojná a šťastná, že sa vzťah ešte posilnil a zlepšil. Teraz sa to znovu vrátilo, ale myslím že je to niekto iný, pretože je strašne zamilovaný, ako pubertiak a nevie čo robí, ako ubližuje. Jednoducho asi mesiac dozadu som začalaniečo tušiť, trápiť sa a nakoniec som od neho pred týždňom dostala jasnú odpoveď. Áno má niekoho. Chcel mi to vraj povedať, keď nastúpi od septembra do nového zamestnania v zahraničí. Vraj dúfa, že zídem z očí, zídem z mysle. Po 30 rokoch! Ja už viem, že ďalej spolu ako manželia-milenci nemôžeme existovať, ale nedá sa z jedného dňa na druhý na neho a na všetko zabudnúť. Strašne to bolí, ale na druhej strane, som rada, že viem pravdu, že si niečo lennenamýšľam, že nie som žiarlivka, ktorá stále niečo v hlave fantazíruje. Povedala som to dvom dopselým dcéram, pretože sa nemám komu vyplakať a tie návaly emócií sú niekedy neudržateľné. Povedali nech ho pošlem preč, nech sa na neho vykašlem. On sa odsťahoval zo spálne, celé dni trávi niekde mimo (asi u nej), potom príde na 2 hod. domov a ide znovu preč. Niekedy sa vráti o polnoci, niekedy zostane až do rána preč. Doma sa normálne naje, porozpráva s deťmi, imnepovedal nič. Akoby sa nič nedialo. Mne povedal len toľko, že rozvod nepotrebuje, že chce aby sme si navzájom spolu pomáhali, komunikovali, riešili problémy a pod. Ale city žiadne. Žiť ako predtým, ale s oddelenými spálňami, s tým, že on bude mať milenku, ja som o tom informovaná a teda to robí oficiálne. Ja sa nebudem trápiť, či niekoho má alebo nie, mám to jasne povedané, že má. Spýtala som sa ho čo je vo veci, čo sa mu v našom vzťahu nepáčilo, keď už dvakrát hľadal niečo iné? Či je na vine môj vek, vzhľad? (mám 47 rokov, on 45) Povedal, že vôbec to nemá so mnou nič spoločné. Že vek nie je pre neho dôležitý a že som pekná žena, ktorú si on nezaslúži. Že všetko je to o ňom, že sa hľadá. Ale že sa hľadá až po takom čase? Takže čo mi prosím poviete na toto? Dá sa vôbec takto žiť? Ako a dokedy?
Na toto sa asi naozaj nedá nič povedať. Váš manžel síce úprimný je, ale bez štipky rešpektu a úcty k Vám. Na druhej strane predpokladám, že zmena sa u Vás neudiala zo dňa na deň a nejaký problém musel byť už niekedy dávno neriešený. V tomto štádiu naozaj už nemá zmysel odporúčať ani manželskú poradňu. Pokiaľ máte v dcérach oporu, tak to využite a snažte sa s nimi prekonať toto mimoriadne náročné obdobie.
Komentáře uživatelů ...
V jednom ma vas manzel pravdu, vobec si vas nezasluzi. Na vasom mieste by som neakceptovala muza, ktory sa chodi domov vyspat ci najest, ci mu periete a varite. Ked je teda zamilovany, nech si ostane u tej, ktora mu ucarovala. Zbalila by som mu veci do kufrov a povedala mu, nech si ide, ze ho doma nepotrebujem. Nechcem vas zranit, ale tym, ze vam o milenke povedal, tak nechcel pomoct vam, ale ulavit vlastnemu svedomiu. Ma zrejme pocit viny (a ma za co). Odchod do zahranicia a veta zide z oci, zide z mysle mi na 45 rocneho chlapa pripada pubertalna a absolutne bezcitna aj po roku vztahu, nieto este po 30 rokoch manzelstva ked ste spolu preskakali mnoho a hlavne porodili mu dve deti. Ak sa manzel nechce rozpravat, riesit tuto krizu, ist do manzelskej poradne, navrhujem vas vztah rezolutne ukoncit rozvodom. Myslim, ze ak nebudete na obnoveni vztahu pracovat a on si bude zit svoj zivot s tym, ze domov sa bude obcas vracat, vam to bude len sypat sol do rany a psychicky vas to bude deptat. Ak sa rozhodnete manzelstvo zachranit, manzel musi suhlasit s poradnou a navstevami psychologa. Mne sa zda, ze on sa uz v podstate rozhodol, zrejme preziva 'druhu mladost', tak ho nechajte ist, nech si to uzije. Na vztahu musia chciet pracovat obaja, vas manzel sa z predchadzajucej nevery nepoucil a zranuje vas znova! Ste urcite inteligentna a schopna zenska, nepotrebujete sa trapit nad chlapom ktory si vas takto nevazi. Este mozete stretnut niekoho kto za to stoji, hoci aj v rade na rohliky! Drzim palce.
Takže s odstupom necelých dvoch mesiacov. Na základe udalostí, ktoré sa odohrali a emócií z obidvoch strán je podaná žiadosť o rozvod a ten bude v najbližšej dobe. Až ma to vystrašilo, ako rýchlo to prišlo. Ale vec je rozbehnutá. Situácia doma s odstupom času sa trošku ukľudnila, ja to už toľko neriešim, nevypytujem sa. Manžel už o trochu viac zostáva doma, dokonca začal so mnou tráviť aj nejaký voľný čas. Ale milenka stále existuje. Mám dojem, že mu chýbam, nakoľko ma často objíme, pri odchode alebo len tak ma pobozká. Spáva striedavo doma, u nej....Keď je s ňou píše mi sms, takže vidím, že na mňa myslí.Svoje chovanie mi nie je schopný vysvetliť, vraj možno raz. Hovorí, že ma ľúbi, ale.......milenka je tu. Ja ho do ničoho netlačím, ani do ukončenia vzťahu s ňou. Nemalo by to význam, už to raz urobil, čiže je to asi v ňom. Čím viac by som tlačila, tým by som ho od seba viac odpudzovala. Psychologička je toho názoru, aby som to vydržlala, vraj z toľko ročného vzťahu, pri toľkých prejavoch obojstrannej náklonnosti sa neodchádza. Mne to je všetko hlavne strašne ľúto, najmä tých 30 rokov, ktoré boli skutočne z väčšej časti pekné a spokojné. Možno teraz mnohé ženy povedia, aká som hlúpa, ale neviem si s tým poradiť. Je to silnejšie ako ja. Je normálne, aby si dvaja ľudia dva týždne pred rozvodom vypisovali zaľúbené sms? Poznáte niečo podobné, máte s tým niekto skúsenosti?
PhDr.Ondrejkova [Psycholog]