Náhla zmena spávania. Čo sa deje?

Mám priateľa už jeden a pol roka. Keďže ja žijem a študujem v zahraničí, spoločné chvíle si užívame pomenej, ale myslím, že to obom do teraz vyhovovalo a boli sme vďační, že sa máme. Pred letom sa môj priateľ rozhodol na tri mesiace tak isto odcestovať do zahraničia kvôli práci, v čom som ho plno podporila a verili sme tomu, že naše puto je tak silné, že nás tri mesiace bez seba iba ak posilnia. A tak aj bolo. Z nevysvetliteľných dôvodov som cítila, že mi je čím ďalej bližší, i keď sme od seba stovky kilometrov. Na skype sme spolu trávili hodiny, stále mi volal, písal smsky, delili sme sa o každú jednu starosť i radosť, plánovali sme výlety, keď sa vráti...pred tým sme si boli ozaj vzdialenejší. Mala som pocit, že tým, že je priateľ sám, nemá tam nikoho a ani nikam ísť, upol sa citovo na mňa. Ja som preto celé leto nikam nešla a večer čo večer ho čakávala na skype, aby som ho po náročnom dni aspoň trochu potešila. Tešila som sa, až sa vráti, lebo som si myslela, že si uvedomil, že som to jediné, čo v živote chce (totiž rozprával aj o tom, že ako sa vráti, tak chce začať so mnou žiť v meste, v zahraničí, kde študuje, aby sme boli spolu, lebo už nikdy viac bezo mňa nechce byť). Vrátil sa, týždeň sme boli spolu a užívali si, priniesol mi kopu darčekov...bolo to krásne. Potom sa vrátil do mesta, kde žije s rodičmi a má kamarátov. Ja neviem, čo sa stalo ale napr. sme spolu telefonovali a pýtam sa ho, či si zavoláme aj o dva dni a on mi na to odpovedal, že uvidí, podľa toho, čo bude mať v pláne. Čo sa ma samozrejme dotklo, ostala som urazená, tak mi volal, že to tak nemyslel, že je hlúpy a že sa polepší. Potom sa mi dva dni neozval a ja som to nevydržala a zavolala som mu. On bol na nejakej párty. Strašne ma to sklamalo. Plakala som mu do telefónu a on mi znovu povedal, že je hlupák a že sa nemám trápiť, že sa to už nestane. A že sa večer stretneme na Skype. Čakala som, neozýval sa, tak som mu znovu zavolala, čo s ním je. Bol úplne opitý, pri čom nevedel ani poriadne artikulovať a znovu niekde vonku s kamarátmi. Znovu som vystrojila scénu, že to snáď nemyslí vážne, prečo sa tak chová, a tak si opäť sypal popol na hlavu, že on nevie, že je hlúpy, že ma ľúbi a som pre neho to najdôležitejšie na svete a nechce o mňa prísť. A že príde za mnou na návštevu. Na čo som mu ja povedala o svojich pocitoch, že som strašne sklamaná z neho a mám pocit, že ma cez leto len využil, keď sa o neho nikto z kamarátov nezaujímal, existovala som len ja a teraz ma úplne vyradil zo svojho života. A že takto to nepôjde a pre mňa to asi pomaly končí. Vôbec ma nepočúval, hovoril len to svoje, že príde, porozprávame sa a už sa to nestane. Ja som mu zložila telefón. Napísal mi ešte nasledujúce ráno smsku, že o jeden deň príde, že ma ľúbi, že ho to mrzí a mám mu to prepáčiť. Neodpísala som ale čakala som, že príde a porozprávame sa. Znovu celý deň nič, nikto neprichádzal, tak som mu opäť zavolala, že kde je a on, že na ihrisku s kamarátmi....Vysvetlíte mi to? Čo s ním je? Čo sa s ním deje. Včera, ako mal prísť, som sa ho potom pýtala, čo to tento týždeň stvára, že ho nespoznávam. Povedal mi, že sám nevie, že sa nechápe, že vie, že sa chová ako debil ale nevie prečo. Ale že o mňa prísť nechce, že som to najúžasnejšie dievča aké pozná, že má len mňa, jedinú, ktorá ho chápe a rozísť sa v žiadnom prípade nechce, že bude o mňa bojovať.... Ja ho vôbec nechápem. Nedala som mu vedome žiaden dôvod, aby takto zmenil správanie. Alebo ak prestal mať o mňa záujem, tak prečo sa so mnou normálne nerozíde, keď mu to navrhnem? O týždeň mám dôležitú skúšku a jediné, na čo sa viem sústrediť je len otázka, čo sa to s nami, resp. s ním stalo? Kde sú tie sľuby, čo mi sľuboval tri mesiace, keď bol preč? Je mi z toho na nič. Považovala som ho za chlapca natierateľného na chlieb, ako sa ľudovo povie, čo by nikdy nikomu neublížil, absolútne nekonfliktný človek...ale toto, nespoznávam ho. Na jednu stranu ma absolútne ignoruje a na druhú stranu mi nechce dovoliť ukončiť náš vzťah.

Komentáře uživatelů ...