Ako sa nenechat vytočiť?
Dobrý deň, veľmi dlho som sa odhodlávala, či napísať. Snažím sa riešiť svoje problémy sama, avšak nejako to nezvládam. S manžeľom sme spolu 4 roky, máme 2r.syna. Ja som povaha veľmi citlivá, možno aý príliš a manžel neskutočne tvrdohlavý, nedokáže rešpektovať nikoho iného len seba a veľmi ťažko sa niekomu prispôosobuje. Na druhej strane je dobrosrdečný a ten najlepší otecko na svete. Náš problém spočíva v tom, že ma pri malilinkej nezhode vytáča to takých "otáčok", že sa dostanem do skratovej situácii a ukončím resp.ukončíme hádku krikom, lebo mám pocit, že to nikdy neskončí. Samozrejme to negatívne vplýva na môj pokladík, zakaždým sa mi hodí okolo krku a bojí sa, čo sa to deje, prečo maminka s tatkom na seba kričia. Ja mám potom neskutočné výčitky! Takáto hádka sa u nas už stáva pravidlom, tak raz za mesiac! Manžel nechce prestať rýpať a ja sa potom už neovládnem. Pekne ďakujem a snáď mi pomôžete.
V to dúfam aj ja, že vám svojím pohľadom na váš problém trochu pomôžem. Som rada, že ste napísala. Niekedy proste nejde všetko riešiť osamote. Niekedy človek potrebuje počuť aj názor iného. Takéto hádky na žiadne dieťa dobre navplývajú, keď už sa musíte hádať, alebo lepšie povedané, keď situáciu nie je možné inak riešiť, tak vždy sa stiahnite inde, kde nie je váš syn, aby bol od toho ochránený. Dôležité je, aby ste mali spolu s manželom stanovené určité pravidlá vo výchove dieťatka a hlavn, aby vaše rozhodnutie hlavne, keď je správne, rešpektoval. To je veľmi dôležité!!! Muži na svojich potomkov určitým spôsobom žiarlia, aj keď ich neskutočne moc milujú. Proste je to tak! Ako máte syna, celú svoju pozornosť venujete hlavne jemu (synovi) a manžel sa týmto dostol na druhú kolaj, čo spôsobuje, že muž si takýmto spôsobom chce vyžiadať vašu pozornosť. Dávajte mu na javo, že sa vo vašom vzťahu a vo vašej láske, po narodení syna, nič nezmenilo. A stojte si na za svojím, keď máte pravdu.
Komentáře uživatelů ...
Este som chcela napisat, ze co sa tyka tej poslednej hadky. Bola to fakt len hlupost.. Okupala som maleho, preniesla som si ho na prebalovaci pult, tam prisiel za nami tatko s cukrikom v rukach, samozrejme ze syncek zareagoval "tatko aj ja chcem", na to som manzelovi povedala, nech ho zbytocne nedrazdi a nech za nami nechodi s cukrikom ked maly lezi a ja nechcem aby nieco papal /aby mu nezabehlo/. Manzel isiel tvrdohlavo do mna, ze preco by nemohol jest cukrik,ked on ma chut na cukrik, atd..... Jednoducho totalna hlupost..Neviem ci som urobila chybu ja alebo on. Stale si hovorim, ved som ho len slusne upozornila, preco nemohol povedat napr. "jasne, mas pravdu" alebo aspon odist bez slov prec..Zacal sa hadat a ja som si tiez tvrdila stale svoje a myslim ze opravnene. Skoncilo to krikom, ako som uz napisala. Potom som sa zavrela v kupelni a tam som plakala a nechapala, co to zase malo znamenat...JE mi to luto kvoli syncekovi, je velmi vnimavy a boji sa o mna /nas/!Pomozte mi, zmenit sa!
Svojho manzela velmi milujem avsak v takychto momentoch mam pocit, ze ho nenavidim...
Velmi pekne dakujem za rady a za pochopenie!
Kacenka [Porodní asistentka]