Stratil som chuť do života
Dobrý deň,
úprimne ani neviem kde a ako začať. Mám 38 rokov a mám pocit, že môj život dorazil do konečnej stanice. Celé to začalo koncom roku 2007 keď moja bývala začala robiť všetko preto, aby som sa nevidel a ani sa nemohol stretnúť so synom a dcérou a to trvá aj naďalej, potom prišiel šialený rok 2008 a s ním kríza, ktorá spôsobila môj bankrot!!! Prúser je v tom, že ja som si to ale nechcel priznať... Dnes máme koniec roka 2012 a mne už je všetko jedno, prestal som bojovať o deti, nemám záujem pracovať, resp. hlavne neviem vlastne čo by som mal robiť, lebo mám pocit, že všetkého čoho sa dotknem sa kazí. Proste kašlem už na všetko, lebo teraz mám aspoň viac spánku ( a nemusím chlastať na to aby som spal, zabudol ) čo vlastne nemôžem povedať o posledných troch rokoch kedy som dokázal spať denne 2 až 3 hodiny. Ja proste len neviem ako ďalej, neviem čoho sa mám chytiť a kde začať. Myslíte, že existuje spôsob ako začať znova a zase získať chuť žiť? Ďakujem L.
Už len to, že ste sem napísali je známka toho, že až tak Vám nevyhovuje len doma vyspávať. Z toho, čo píšete by som hneď povedala, že máte depresiu a tú treba liečiť. Tá totiž spôsobuje to, že človek vidí len negatíva v živote a hlavne má pocit, že čokoľvek čo spraví je zlé. Odporúčam ako prvé navštíviť psychiatra a nechať si predpísať lieky, prípadne, ak to nechcete riešiť liekmi, vyhľadať psychoterapeuta. Odborná pomoc je vo Vašom prípade veľmi vhodná. Druhá vec, na ktorú ešte zareagujem, sú Vaše deti. Je normálne, že po rokoch snaženia sa o stretnutie s deťmi, je človek vyčerpaný a príde určite aj pocit, že to nemá zmysel. Je mi vždy ľúto, ak kvôli "hlúposti" jedného dospelého, trpia deti. Ale práve preto existujú súdy a dá sa žiadať prostredníctvom súdu o stretávanie. To všetko má zmysel a keď budú deti väčšie, je možné, že sami vyhľadajú Vašu spoločnosť. Ďalšia vec, ktorá zmysel má, je nájsť si prácu. Osobne by som Vám odporučila si napísať pár vecí, ktoré by ste ešte mohli docieliť a napíšte si k nim malé krôčiky, ako sa k tomu dostať. Nie všetky kroky musia byť vždy úspešné. Ale práve cez nezdary získavame skúsenosti a tie nás posúvajú ďalej. Viete ako sa to hovorí: čo pokus, to nezdar, čo nezdar, to skúsenosti, čo skúsenosť, to poznanie, čo poznanie to nový cieľ v živote!
PhDr.Ondrejkova [Psycholog]