Závisť
Dnes som konečne našla dôvod toho, prečo nedokážem byť šťastná. Tým dôvodom je závisť. Závidím priateľom šťastie, vzťah, že majú prácu, že kúpili byt. Je to tým že ja nič nemám. Vyrástla som v neúplnej rodine, matka musela odísť keď som mala 15 do zahraničia aby sa o nás mohla postarať nejak. V júny som zmaturovala neprijali ma na vysokú školu, prácu som si našla až v septembri no potom sa znižovali stavy tak ma museli aj prepustiť. Mesiac si už hľadám prácu ale nič. Nič nemám, nemám kde začať neviem čoho sa mám chytiť. Som proste v koncoch. Nechcem už ani chodiť von s kamarátmi pretože keď vidím ako sa všetkým darí je mi z toho ešte 100x horšie. Závidím im. Neviem ako ďalej. Upokojujem sa tým že keď si nájdem prácu bude to lepšie budem si šetriť peniaze a tak podobne. Ale práca nie je, nie sú ani brigády. Hovorím si či som na svete až taká zbytočná že ani jedno pracovné miesto pre mňa nie je?
Milá Alice,
ve své náročné situaci myslete i na svoje zdraví a psychiku. V první řadě se snažte zlepšovat si náladu jakmile je to možné, sportujte, vídejte přátele, kteří ve Vás uváděné pocity nevyvolávají. Pomůže Vám to udržet si nadhled a více energie na vše, co chcete řešit.
Pak řešte to, co je třeba krok po krůčku. Zcela jistě i Vaše přátele něco trápí, něco se jim nedaří. Vám se toho bohužel nahromadilo více a je pro Vás těžké vidět své dílčí úspěchy. Zkuste si říci, co se Vám podařilo, co umíte dobře s stavte na tom. Odmaturovala jste, našla si práci ... zcela jistě ji dokážete najít opět. Pokud slevíte ze svých nároků na zaměstnání, třeba místo najdete, je jen na Vás, nakolik chcete slevit či naopak vyčkat.
Chci Vás požádat o jednu věc, pokud Vaše pocity přetrvají a Vaše skleslost Vás bude omezovat, navštivte psychologa či psychiatra a proberte vše s ním. Budu držet palce!
Komentáře uživatelů ...
Áno ja viem, zdravie je najdôležitejšie bez toho by sa človek nepohol a za to som vďačná že zatiaľ som úplne zdravá, pomáham starým rodičom a aspoň v tomto smere si pripadám užitočná. Ohľadom práce, nepozerám sa na profesiu proste prácu hľadám hoci akú lenže potom je problém s ubytovaním a podobnými vecami proste ide o to že od absolventa nemôžu čakať že má našetrené už na normálny život... To nie je reálne... Včera som si podala ďalšie žiadosti tak budem zase čakať. Priatelia teraz sa snažím radšej s nikým nestretávať pretože mi to robí len horšie, ako ste napísali samí majú určite nejaké trápenie len mne sa toho nahromadilo teraz viacej... Bohužiaľ... Viem že je to tak ale príde mi to strašne strašne nefér že niekomu stačí poprosiť rodinu alebo bohatú tetu a majú po starostiach... Viem že toto nie sú vaše problémy, sú to také obyčajné veci možno, ale s mojou osobou to momentálne robí dosť. Zajtra sa pôjde popýtať na rôzne kurzy, rada by som si urobila opatrovateľský kurz a pomáhala iným ľuďom ale toto závisí asi len na 20% odo mňa...
Posledná veta vašej "rady" ma potešila, pretože som na chvíľu mala pocit že niekoho vôbec trápim, no viem že je to vaša práca zaujímať sa o druhých a je to fajn pre človeka ako ja mať tento pocit...
Ďakujem
Mila Alica!
chcem Ti len povedat, ze nie si sama v tom, co ta trapi.
Ja mam za sebou sest rokov studia na VS v SR aj v zahranici. A mam za sebou prvy mesiac na urade prace. Tiez sa strasne bojim, ze sa mi nepodari zamestnant. Rodina sa sice o mna vie financne postarat, za co som moc vdacna, ze nemam existencialne problemy, ale aj tak je to velmi neprijemny pocit, ze co ak sa mi nepodari najst pracu.
O to viac obdivujem Teba, ze aj ked to mas financne este tazsie, stale sa snazis. A verim, ze sa ti to podari, pretoze ta sanca je najdolezitejsia. Ak nemas vztah ako si pisala, mozno by som byt tebou ak v tvojom regione praca nie je zvazila moznost hladat si pracu v zahranici cez nejaku overenu agenturu. Ber to mozno tak, ze v konecnom dosledku budes silnejsia ako ludia co maju veci na striebornom tanieriku, lebo budes vediet, ze si si ich vybojovala sama, a ze sa na seba mozes spolahnut. Vsetko dobre.
Mgr.Zajic [Psycholog]