Neviem ako ďalej
Dobrý deň,
Práve sme mali 30-te výročie sobáša. Ani neviem kde začať. Manžel vždy ignoroval výročie svadby, ale toto posledné, kroré úplne odignoroval ma úplne položilo. Dokonca ani posledné Vianoce som nedostala od neho pod stromček NIČ. Mala som v lete 50-ku a NIČ. Pritom sa snažím ako viem, robím všetky domáce práce, kuchárku a v poslednom čase si zadovážil hydinu, ktorú takisto bez problémov dokážem nakŕmiť. Ani neviem za čo ma má, dlhé roky žiadna neha, pohladenie, NIČ. Je síce dobrák, má veľké srdce, ale je despotickej povahy, všetko diriguje, dokonca prikazuje čo a kedy mám urobiť, navariť a ja sa cítim ako nesvojprávna a úplne bezcenná. Jeho rodičia podnikajú a ja im už 20 rokov robím účtovníčku. Zamestnávajú aj moju švagrinú, ktorá je ale domáca pani a odvádzajú za ňu aj odvody. Keď som ich požiadala, aby aj mne prispievali aspoň na odvody /som SZČO/, tak som si od nich vyslúžila také vulgarizmy, ktoré sa sem nedajú napísať. Doteraz sa mi neospravedlnili a keď mi konečne troškou prispeli /zďaleka nie tak ako švagrinej/ mala som pocit, ako by to dávali nejakej "predajnej žene."/tak sa pritom tvárili/ Účtovníctvo im robím stále, neviem sa z toho vymaniť. Manžel sa ma nezastane. Rozhovor s ním nie je možný, pretože je výbušný, spustí na mňa "guľomet" a ja už ďalej nevládzem. Neviem ako ďalej....nedá sa sem popísať všetko čo prežívam. Prosím Vás veľmi o Váš názor a radu.
Ťažko sa píše nejaká rada, pretože to, čo ste opísali je množstvo problémov. Najhoršie je, že sú už tak "zakonzervované", že sa sama pýtam, prečo ste to začali riešiť až teraz? 30rokov manželstva Vám funguje ten istý scenár. Vhupli ste do role, ktorá Vášmu manželovi vyhovuje. A naozaj som prekvapená, že ste až tak dlho vydržali. Zmena v manželstve po tak dlhej dobe je možná, len ak obaja manželia zmenu chcú. Vtedy sa dá zvážiť aj manželská poradňa. Pokiaľ však manžel zmenu nechce, tak prípadné hádky Vás budú vyčerpávať ešte viac a riešenie aj tak bude v nedohľadne. Môžete však manželovi povedať, že sa Vás dotklo, že si nespomenul na výročie a že pre Vás to bolo dôležité. Ak ale ani na to nepríde nejaká odozva, tak už naozaj treba zvážiť, či budete pokračovať ďalej tak ako do teraz alebo zvážite odlúčenie od manžela. Viac zmien asi možných nebude. Ak áno, tak tie zmeny budú len minimálne a aj na to, ako som už písala, by ste potrebovali odbornú pomoc.
Komentáře uživatelů ...
Možno že ho naozaj milujemte , ale chlap by zo šenou nikdy nemal takto zaobchádzať a už vôbec nie ked sa o nho staráte ! ... Chcete žit dalej ako nejaka handra ? každá žena ma svoju cenu a nie malú !!! Moja rada bude asi kruta ale porozmyslajte nad rozvodom ak nechcete aby to takto slo dalej ... vysudte si čo vám patrí a žite si krásny život bez jeho natlaku , bez pohrrdavosti jeho rodiny vami . Jedine to vám môžem povedať , mate deti ?
Po toľkých rokoch sa zmena robí veľmi ťažko. Do teraz ste všetko znášala všetko robila i keď nie rada, ale pre kľud v rodine spravila. Došla ste tak ďaleko, že ste sa pre nich stala "služkou". Je dobré, že chccete sparaviť zmenu. Ste normálna žena a chcete normálne žiž. Zaslúžite si pozornosť zo strany manžela i príležitostne drobnosť, darček ako výraz spoluptričnosti i vďaky. Z jeho strany je to neúcta a arogancia. Je nutná zmena!!! Musite sa pre "nich" stať človekom a pre manžela partnerom. Radikálne to asi nepostavíte priamo na rozvod, ale verím, že dokážete prejaviť svoj názor a manželovi zatiaľ jemu, povedať ako zle to všetko znášate a keď ( bez vyhrážok) nedôjde k zmene, alebo to nebude chcieť riešiť celkom reálne uvažujete pre začiatok o tom, že chcete žiť sama. Vy sa na túto alternatívu pripravte. Doťasné ubytovanie,( kamarátka a pod. ) i finančné zabezpečenie, novú prácu a pod.( Bolo by ideálne nebyť od manžela fin. závislá. To by pohlo i s ním. ) Aby ste nemlátila prázdnu slamu. Ak máte deti, určite sú už veľké a nepotrebujú vašu každodennú starostlovosť. Váš manžel je ťažká povaha, určite sa nezmení hneď, ale keď pochopí, že to myslíte vážne a vy sa dokonca odsťahujete snáď sa zamyslí a ZMENÍ. Prosím len nedajte na jeho reči, prijmite jedine skutky. Držím vám palce.
Iba doplním, že využitie hrozby rozvodu si treba vždy veľmi dobre zvážiť. Raz to môže byť účinné ako vyhrážka, ale ak to človek nemyslí vážne, tak je to len zhoršenie situácie! Po 30rokoch manželstva nie je ani myšlienka na rozvod ako "bezproblémové" riešenie. Ľudia sa naučia spoločne nažívať, aj keď v patológii. Viac sú ochotní žiť spolu a nešťastne, ako "šťastne" osamote! Takže využívať rozvod ako ultimátum či hrozbu berte vždy do úst, len ak ste schopní to dotiahnuť do konca.
Ďakujem Vám veľmi za odpoveď i na názory tých, ktorí si prečítali moje problémy. Problém je v tom, že manžel si myslí, že je všetko tak, ako má byť. Že je o nás postarané práve po hmotnej stránke. /nie sme bohatí, ale prežívame ako sa dá./ Čo všetko pre nás robí a my sme nevďační. Naše dve deti sú už veľké a samostatné, ale v dnešnej dobe aj oni potrebujú občas nejakú výpomoc.
No a to výročie...nezabudol, práveže som mu pripravila slávnostnú večeru, vedel o tom, ale myslela som práve na nejaký drobný prejav spolupatričnosti ako to pekne vyjadril predchádzajúci komentár /Lukas1/, ale on nič.....neviem či by nebolo lepšie keby radšej zabudol, ako nezabudol a odignoroval.
Netúžim po briliantoch, potešila by ma hocijaká drobnosť darovaná z lásky.
Ešte raz ďakujem
PhDr.Ondrejkova [Psycholog]