43146  20. 11. 2012 10:13:34 - wildrose

Neistá budúcnosť

S priatelom sme spolu 2 roky a 3 mesiace a 2 roky zijeme v spolocnej domacnosti. Priatel mi zvykol stale hovorit, ze ma miluje, ze som krasna atd. V poslednom case ale prestal a ovela menej sa o mna zaujima, akoby sa odomna vzdaluje. Stale ma obima alebo pohladi ale uz nie tak, ako predtym. Ja ho milujem a snazim sa pre nas vztah robit vsetko aby riadne fungoval. Nikdy sme sa vylozene nebavili o spolocnej buducnosti, ale on vzdy hovoril o nas ako 'MY' a maloval nasu buducnost, napr. ' ked budeme stary' alebo 'ked budeme mat deti', ale nikdy sa nevyjadril presne. Ja uz mam pred 30 a partner je o 3 roky mladsi odomna. Citim sa v strese sama v sebe, ze uz som stara a ze uz by som mala 'nieco' mat. Nemam ani rodinu, ani manzela, ani vlastny byt, vlastne nic. Nemam ziadnu zaruku buducnosti, ani ci budeme spolu ani kde a co budeme robit. Ja by som deti este nechcela mat a viem, ze ani on nie, ale chcela by som urcitu formu zavazku, napr. sa zasnubit, aby som mohla citit daku 'istotu'. Lenze priatel je teraz dlhodobo bez prace a tym padom bez financii a viem, ze toto vobec neprichadza v uvahu. Obcas zacnem rozmyslat, ze ak tato situacia bude pretrvavat a ze ho budem musiet zivit, mam strach,, ze si potom najde niekoho ineho, ze je este moc mlady na zavazky a ze si to uvedomi a necha ma, ze budem mat 30 + a zrazu budem slobodna, bojim sa, ze si potom uz nikoho nenajdem a zostanem sama.

Mgr.Vrankova   Mgr.Vrankova [Psycholog]
Milá Wildrose.
Myslím, že Váš strach nemá momentálne reálne korene - aspoň z toho, čo popisujete. Najlepšie riešenie v akomkoľvek vzťahu je otvorenosť. Radím Vám teda - sadnite si v kľude s priateľom a porozprávajte mu takto o svojich pocitoch a obavách. Nemusíte hovoriť, že sa obávate opustenia z jeho strany, aby sa nezľakol, ale to, že už cítite potrebu sa niekam posunúť kľudne môžete. Myslím, že zásnuby, alebo hovorenie o možnej svadbe v budúcnosti sú kľudne reálne a vôbec sa to nemusíte báť navrhnúť. Uvidíte ako partner zareaguje, až potom riešte čo ďalej. Čo sa týka menej častých objatí - nemusia vôbec znamenať, že Vás priateľ menej ľúbi. Je prirodzené, že po čase je vo vzťahu všetko akoby samozrejmejšie, že na jeho začiatku sme vášnivejší ako neskôr a pod. To však tiež môže byť obsahom Vášho rozhovoru - vyjasnenie si potrieb, čo od druhého očakávate, čo Vám robí dobre a čo nie. Držím palce!

Komentáře uživatelů ...

Saydeh55
21. 11. 2012 14:50:41
Wildrose, to sa neboj..Napr. aj ja som s partnerom dlhšie a nie je to ako na začiatku, je fakt že na začiatku je človek ako sa hovorí s ružovými okuliarmi a stale sa pusinkujeme, obímame :) Ale teraz po rokoch je to tiež take už reálnejšie. Tiež si myslím že by ste sa mali porozprávať aj ja som to tak spravila, otvorene sme hovorili o zásnubách ... :)
wildrose
22. 11. 2012 9:51:34
Mozno to prameni z toho, ze mam nizke sebavedomie. Niekedy ma napadne, ked priatel ide von s kamaratmi, ze co ak stretne nejaku inu a ta bude lepsia, krajsia, milsia atd ako ja...No a potom sa zvyknem zozierat predstavami, ze co ak si priatel neskor uvedomi, ze nie som 'ta prava' a necha ma. S priatelom sme sa davnejsie o tom rozpravali, ale uz mu to ani nehovorim, lebo by sme sa zbytocne hadali. Vzdy sa totiz nahneva, ze mu nedoverujem a ze som neista. Mam isty blok z detstva, mam problem verit ludom, ze ma maju nezistne radi a mam strach, ze ludia, ktorych lubim ma opustia.
PetrPavel
24. 11. 2012 15:37:02
Myslím, že začátky bývají vždy silnější, než o pár let později. Tím však nechci tvrdit, že vše se stává nudnějším a bez "náboje". Jen ty začátky jsou prostě více emotivní. Postupně se láska rozvíjí i v každodenosti a běžném soužití. Z mého pohledu, pohledu muže, si myslím, že většina mužů není tak citově založených tj. neprojevují lásku stejně intenzivně jako ženy. To milé lichocení a pozornosti, už nejsou tak časté. (Přesto stále potřebné, jen se vyskytují méně). Pokuste se dívat na to, jak k Vám váš partner přistupuje v běžných situacích. Láska se projevuje také v zodpovědném postoji k životu a sobě navzájem, k schopnosti se vyslechnout, učinit kompromis atp. Je jistě důležité neuzavírat se do sebe a každý problém spolu probrat, řešit. Pokuste se také vnímat situace z jeho pohledu. Tak můžete dotyčného více pochopit a porozumět, proč se chová tak a tak. Dále jak píšete o vlastním pocitu nízkého sebevědomí. Pokuste se najít situace, odkud by mohl tento problém pramenit. Píšete, že máte blok z dětství, pokuste se tuto situaci dál s někým rozebrat a zhodnotit...

Nevěra Žárlivost Strach a Fobie Panická porucha Partnerské vztahy