Rýchly rozchod.
Pred necelými dvomi rokmi som začal vzťah so ženou, ktorá sa kvôli mne, a kvôli tomu, že mala doma manipulátora a vyvolávača permanentnej úzkosti, voči nej aj deťom, rozhodla riešiť situáciu odchodom a bojom o deti. Rozvodové konanie prebieha, deti sú vyriešené, aj keď starší v puberte ostal u otca. Mne je 45. ona ma 41. Prežili sme spolu krásne chvíle, plné porozumenia a vnímania toho druhého naplno, chvíle s úzkosťou riešenia aj napatím z toho, aj pár chvíl, kedy to napatie a sily dochádzali. Pred mesiacom a pol mi zrazu, aj keď som tušil niečo, oznámila, že si našla niekoho iného, pre moje chyby, kto jej vyhovuje lepšie a po pár týždňoch, ktoré si v tichu vyžiadala na premyslenie, oznámila, že odchádza. nedotažený rozchod: Tesne pred rozchodom som poblíž jej bytu na jej návrh vzal nájom vačšieho, v ktorom sme plánovali začať spolu. Napriek obrovskému strachu, že nenájde už tak blízkeho človeka, ako som ja, sa rozhodla. Chyby, o ktorých hovorila, sú, bolo pár reakcií z mojej strany pod tlakom a prudkých, napriek tomu, že som jej priamo neublížil nikdy. Ďalej zvyky starého mládenca, niektorých som sa zbavil, niektorých skúšam :) Rozchod prebiehal so smútkom a stiskom dlane. Chýbajú mi jej slová, spoločné chvíle, ktoré boli už na hranici spolubývania. Viem, že chýbam aj ja jej, máme spoločných známych, ktorí to naznačujú. či už ako kamarát, alebo inak, ale veľmi, a bojí sa že o mňa príde, bez ohladu na formu. Chcem sa spýtať, mám teraz zachovať dlhé ticho a nechať to na čas? Momentálne je medzi nami ticho, na ktorom sme sa dohodli. Veľmi ju potrebujem, viem, že to blízke medzi nami nezmizlo. Boj o ňu teraz asi by priniesol opačný výsledok? Ďakujem Maroš
Mgr.Zajic [Psycholog] těžko říci, co je ve Vaší situaci nejlepší. Zdá se, že Vaše přítelkyně nějakou dobu zvažovala, co dělat dál a je v současnosti pevně rozhodnutá se rozejít. Že si vzájemně chybíte je pochopitelné a nějakou dobu potrvá, než se s rozchodem smíříte. Pokud jste i Vy odhodlaný respektovat její rozhodnutí, pokuste se omezit vzájemné kontakty na minimum alespoň po nějakou dobu. Když tělu či psychice způsobíte zranění, nějakou dobu to bolí a rána se hojí. Každý vzájemný kontakt bude vyvolávat bolestné vzpomínky a je proto i ve Vašem zájmu vyšetřit si nějaký čas na "zotavení." Zkuste se z vlastních chyb poučit, ale nevyčítejte si je, respektujte, že se staly, nehleďte příliš do minulosti. Pokud se Vaše přítelkyně bude chtít vrátit, pečlivě zvažte všechna pro a proti, nechte si čas na rozmyšlení, celá situace se může několikrát opakovat. Víc Vám poradit nemohu, veškerá rozhodnutí jsou jen a jen na Vás. Přeji Vám hodně sil a budu Vám držet palce.