Úzkosť, depresívna nálada ?
Dobrý deň,
môj problém neviem pomenovať, preto píšem na Vašu online zdravotnú poradňu a verím, že mi pomôžete pri pomenovaní môjho problému a poradíte ako sa s ním čo najlepšie vysporiadať. Mám 26 rokov, vyštudoval som vysokú školu, som zamestnaný, mám vlastný byt a mám priateľku ( študuje 4 ročník na VŠ a vo februári to budú 2 roky čo sme spolu). Popri práci ešte študujem doktorandské štúdium na VŠ. Moje problémy začali asi pred rokom. V práci to začalo ísť dole vodou, začal sa obrovský nápor ako skĺbiť doktorandské štúdium s prácou ( chcú ma vylúčiť z PhD. štúdia ), zomrel starý otec na rakovinu pľúc, priateľke zomrela stará mama a jej otec mal dosť škaredý úraz v práci s trvalými následkami, priateľka nakoľko nie je z rovnakého mesta ako som ja, začala mať úzkostlivé stavy z toho, že nechce zostať v tomto meste a chce ísť bývať po ukončení vysokej školy do rodného mesta. Už teraz je definitívne že tu nezostane. O to isté začala žiadať mňa ( priateľka býva u mňa v byte ), že po skončení jej štúdia aby som sa s ňou presťahoval do iného mesta. Neskôr mala neskutočné hysterické stavy keď mala bc. štátnice, kde sme sa ja aj moja rodina doslova báli o jej zdravie. Do toho všetkého sa pridali problémy s tým, že moju starkú obrali podvodníci o veľmi veľa peňazí. So starkou máme fajn vzťah, nakoľko rodičia sa o ňu prakticky stále starajú, tak som to vnímal dosť intenzívne. Bol som prvý kto alarmoval políciu, bol prvý na mieste a riešil všetky veci ohľadne vzniknutej situácie. Do toho začala mať mama problémy v práci, nakoľko má fyzicky vyčerpávajúce zamestnanie a objavili sa jej zdravotné problémy. Snažil som sa jej nájsť inú prácu, ale bezvýsledne. Aby všetkému nebol koniec, veľmi sa mi začala páčiť kolegyňa z práce, má 26 rokov ako ja, býva prakticky v meste ako ja, rozumieme si a cítim že to isté cíti aj ona. V jej prítomnosti sa cítim veľmi dobre. Dlhšie si píšeme denne sms a na vianočnom firemnom večierku sme spolu pretancovali snáď celú noc. Zatiaľ to do ničoho iného neprerástlo, ale vôbec neviem ako to celé skončí. Mám priateľku ktorú som ľúbil, ale za posledný rok ma tak neskutočne psychicky a fyzicky vyčerpala s jej hysterickým správaním, že všetky city voči nej vo mne ochladli a nedokážem sa už nakopnúť do plnohodnotného vzťahu. Problém je v tom, že priateľka nakoľko je z druhého konca republiky býva u mňa a nemá tu okrem mňa prakticky nikoho.
Za tento rok sa vyskytlo toľko situácií, že som ich asi prestal racionálne zvládať, posledný polrok chodím po svete ako bez duše, nesmejem sa, nedokážem sa rozprávať s ľuďmi, už keď ráno vstávam z postele rozmýšľam čo sa mi v daný deň opäť pokašle, keď prídem navštíviť rodičov, som k nim zlý a mrzutý ani sám neviem prečo, som strašne výbušný a už každý náznak protirečenia alebo negatívnej odpovede vo mne vyvoláva prudký verbálny výbuch, s mojou priateľkou ledva prehodím pár slov a som najšťastnejší keď večer zaspí, neskutočne sa bojím budúcnosti a toho, že by som zostal úplne sám, večne som unavený a mávam stavy úzkosti, som bez nálady, nedokážem sa tešiť absolútne z ničoho, pripadám si citovo úplne vyprahnutý a nevidím vôbec žiadne riešenia do budúcnosti, nieto ešte budúcnosť.
Chcel by som vedieť či som vôbec ešte normálny, racionálne uvažujúci človek, ktorému sa len život vymkol trochu spod kontroly a všetko sa vyrieši aj samo, alebo už nikdy nebudem ako pred tým a tieto stavy čo mám teraz sa budú len zhoršovať až ma úplne pohltia a zničia mi zvyšok života. Čo sa to so mnou vôbec stalo? Mám vyhľadať pomoc psychológa alebo rovno psychiatra? Pred tým som mal tiež problémy a tiež som sa necítil moc dobre, ale teraz ma to už obmedzuje v osobnom aj pracovnom živote a myslím si že 26 ročný človek by nemal riešiť problém, že sa cíti psychicky úplne na dne.
PhDr.Ondrejkova [Psycholog] Odporúčala by som Vám porozprávať sa s priateľkou a otvoriť otázky Vášho vzťahu. Ujasnite si ako to s Vami ešte vôbec je. Vy nemusíte zachraňovať celý svet na úkor seba a tým myslím to, že nemáte povinnosť sa o priateľku starať kam pôjde bývať, aby dokončila školu. Ak Vám ona jasne dala najavo, že nemá záujem hľadať kompromis čo po škole, aby ste obaja spoločne niekam vykročili.
Málo viem o celej Vašej situácii, ale z toho, čo ste napisali si myslím, že keby ste vyriešili Váš krachujúci vzťah, zmenil by sa aj Váš pohľad na svet. Možno by ste dali aj šancu novej známosti. Viete, sú veci, ktoré v živote musíte prijať, lebo jednoducho sú a nedajú sa zmeniť. Napr. smrť, choroba... a potom sú veci, ktoré sa zmeniť dajú a treba sa o ich zmenu pokúsiť. Napr. krachujúci vzťah... Držím palce, aby ste nachádzali aj pozitíva života.