Depresia? Neviem sa pohnut z miesta
Mám dlhodobý problém.
Pred rokom som si začala s partnerom ktorý bol ale zadaný. Po rozchode so svojou priateľkou som ho ale prichytila pri nevere (nie fyzickej, emaily s nejakou ženou) čo vo mne vyvolalo to najhoršie a stala sa zo mňa žiarlivá harpia, kontrolovala som ho na každom kroku, správy, maily, smsky, bohužiaľ niekoľkokrát som mu našla veci ktoré som nemala. Po polroku to on nevydržal a rozišiel sa so mnou s tým že už nezvláda moje správanie harpie. Mesiac som sa z toho postupne dostávala, mala som strašné depresie, vyvolávala som mu, ponižovala, ponúkala, zatiaľ čo on ma verbálne ponižoval a vysmieval sa mi. Pomáhali len lieky na ukľudnenie. Nekomunikovala som s rodičmi, s najbližšími priateľmi, bola som nonstop zavretá v izbe, nekomunikovala som. Keď som sa po mesiaci začala dávať dokopy, z ničoho nič sa mi ozval, vraj ma chce spať. Nechcela som sa hneď podvoliť tak som mu povedala že ak to chce skúšať, nech skúša ale nič mu nezaručujem, chceli sme prísť v septembri o mesta kam študujeme a tam by sa uvidelo. Týždeň pred začiatkom školy sa odmlčal s tým že je na brigáde a potrebuje rozmýšľať. Ešte v ten deň som sa dozvedela že sa presťahoval na ten týždeň k nejakému dievčaťu s ktorým kvázi chodil a spával. V deň keď sme sa mali v škole stretnúť sa mi pravdaže ozval, po dlhom prehováraní sa mi priznal ale dušoval sa že už to nikdy nespraví a že bude dokonalý. Tak som ho postupne púšťala späť do svojho sveta. Naozaj je teraz dokonalý. Robí čo mi na očiach vidí, každý deň vyznáva lásku, správa sa ku mne dokonale. No ja aj tak nie som šťastná. Stále u mňa pretrváva smútok, deň s ním byť chcem, ďalšie dva nie, nedokážem s ním mať sex, odmietam rodičov, priateľov, najradšej som stále sama na izbe. Niekedy pár chvíľok mám pocit že som zalúbená, inokedy nie, mám v hlave zmätok, stále mu neverím, aj keď je pri mne blízko mám pocit že je ďaleko, aj keď sa snaží a ja nemám v hlave myšlienky, len jeden veľký bordel. Mám chuť sa totálne odizolovať od všetkých a mať aspoň chvíľu pokoj.Neviem či mám v tomto (ne)vzťahu ostať, skúsiť byť šťastná, alebo ho odmietnuť, čo by bral veľmi ťažko (skúšala som to). Ako keby niekde v hĺbke duše som stále verila v jeho dobro a lásku, len ju neviem prijať a cítiť. Najhoršia je tá nechuť ku všetkému a všetkým, nikdy som taká nebola, sršila som energiou, túžbou po spoločnosti a úsmevom.Ako keby to dievča niekto niekde zabil a schoval.
PhDr.Ondrejkova [Psycholog]